Po dlhom zvažovaní kam sa vybrať na dovolenku a či vôbec ísť, alebo neisť sme sa nakoniec rozhodli pre veľmi tichú destináciu – Achlia na južnom pobreží ostrova Kréta. O ktorom je známe, že je najväčším ostrovom v Stredozemnom morí. Kde sa podľa gréckej mytológie narodil Zeus.

Lietadlo smerom do Heraklionu meškalo asi 2 hodinky, čo som ja ako rodená pesimistka pokladala za zle znamenie. Ale prežili sme to, mali sme krásny let, bez turbulencií a s krásnym výhľadom na oblaky, človek sa cítil medzi oblakmi ako v perinke. A zvnútra ani nebolo cítiť, že je vonku mínus 60 stupňov. Let trval 2 hodinky a 5 min resp. toľko bol predpokladaný čas, či sme leteli skutočne toľko, tak to som nesledovala. Ale nebol to dlhý let. Nakoniec sme pristáli šťastlivo na letisku Heraklion. Nakoľko letisko a jej pristávacia plocha je veľmi blízko mora, mali sme pocit ako keby sme pristávali v mori, bolo to pekné. No ako náhle sme vystúpili, zacítili sme síce teplo, čoho je momentálne na Slovensku nedostatok, ešte aj vietor dosť silný, ale teplý. Išli sme čakať na naše kufre. Čakala som kedy vyjde môj bordový kufrík..no a vyšiel našťastie. Bol však zlomený. Nakoľko som môj ťahací kufrík nezaistila, tak mi ho cestou počas hádzania ohli a zlomili. No radosť som nemala, ale prekusla som to. Na letisku nás už čakal mladý muž, ktorý kýval na nás s papierom s názvom tej našej cestovky. Nasadli sme do klimatizovaného autobusu a vybrali sa smerom do rôznych destinácií. Samozrejme naša bola posledná . Cesta trvala z Heraklionu do Achlie asi 2 hodky približne. Ale poviem vám, v lietadle som sa menej bála. Tie malé serpentínky, tie zákruty, skaly a veľký autobus na úzkych uličkách mi naháňal strach. Ale došli sme. Inač obdivujem šoférov. Úzka ulička na dvoch stranách sa parkuje, ešte nejaký cyklista na ceste a prejde. Už som len zatvárala oči, ktoré auto šuchneme trošku alebo koho zrazíme. No nestalo sa nič našťastie. A trúbenie..je asi nejaký ten Krétsky zvyk. Trúúbiaa stále len trúbia. Ale o tom trúbení sa ešte zmienim neskôr. Okolo 8 mej sme boli konečne v hotely, ktorý sa volal rovnako ako dedinka – takže Achlia. Občas sa píše aj Ahlia. Menší hotel s malým ale milým personálom. Skladajúci z dvoch časti z novšej a staršej a a medzi nimi bazén s mostíkom rozdelením na 2 metrovú časť a 90centrimentrovú. Všade naokolo veľa stromov – palmy, olivovníky, citrusové nejaké a iné, kríky a kvety. A všade čierne hrubšie hadice, kvôli zavlažovaniu zrejme. Na Kréte prší veľmi málo. A nesmiem zabudnúť na cikády. Istý čas trvalo zvyknúť si na nich..potom to už bolo v poriadku, ale mohlo ich byť veľmi veľa v tých stromoch, lebo sa to všade ozývalo.. vraj romantika. Komára som videla len jedného

Ubytovaní sme boli v apartmanových izbách. Mali sme veľkú terasu, ku ktorej viedli schody, tie boli len naše, lebo na každú terasu išli zvlášť schody, takže bolo jasne, že keď niekto bol na našich schodoch tak šiel určite kunám Ubytovanie bolo v poriadku, na čistotu sa nesťažujem a myslím, že splnilo očakávania. Ihneď pri vchode bol veľký fotel oproti telka, no poviem vám bolo tam niečo vyše 400 kanálov, ale veľa arabských, gréckych, nejaké francúzske a nemecké, jedna maďarská, nejaké talianske a neviem čo všetko ešte. Ďalej menšia kuchyňa s výbavou, neďaleko kupeľka so sprchovým kútom a inými vecami čo v kúpeľni majú byť. Asi je to už otrepané, ale spomeniem, že na Kréte, ale tuším aj inde v Grécku sú maličké kanály, preto sa toaleták nehádže do záchodovej misy, ale do smetného koša..áno najprv to znie..akože fuj ,ale proste tak to je. A človek to musí dodržiavať ak nechce mať problém s upchatým wckom. Trvá asi 3 dni kým si človek zvykne. Ešte 2 izby jedna s manželskou posteľou a jedna s 2 jednotkami a balkónikom. Klimatizácia bola, ale nanič, tak si človek musel zvykať, najmä typ ako ja, čo má rada tak max 25 stupňov na vysoké horúčavy okolo 40tky. Áno áno južná Kréta vraj vonia Afrikou. No teplotne istotne. Ešte že bolo neďaleko more. Tak cca 250 m išlo sa tam maličkou uličkou, takou skalnatou. Mimochodom more bolo Líbyjské. A pekné čistučké a modré. Neviem kto miešal tú krásnu modrú, ale vydarila sa. A čo bolo asi najlepšie? Tiché miesto – tichá pláž. Na pláži bolo okolo 9 tej ráno u nás 8 mej časový posun +1 hodina, asi 10 ľudí. Čo sa poobede zmenilo na 20,30 takže žiadna tlačenka. Dalo sa perfektne plávať. Vlny? No niektoré dni boli, ale v porovnaní s Talianskom – Tyrhénské more, boli oveľa menšie.

Kréta – muži No zaujímavé exempláre. Na môj vkus príliš sebavedomí, príliš veľa trúbili, žmurkali, usmievali, kývali a posielali pusinky, a to aj vtedy keď mali vedľa svoje priateľky. No tučná grécka svadba u mňa nehrozí. Čo sa ich výzoru týka. Boli aj pekní

Kréta – Ľudia Mám dobre skúsenosti. Od ujka na recepcii po predavačku v obchode a šoféra v autobuse, boli vlastne dosť ochotní, každý rozprával po anglicky, už hoc ako, ale rozprával. Čo je však milé je ich pohoda, kľud a to, že sa človek nemusí strachovať, čo mu kto ukradne. Ako napríklad v Ríme, že som z celého Kolosea nič nemala..lebo som si strážila tašku. Otvorené okná áut. Hocikedy prázdna recepcia, otvorené dvere dokorán a nikoho nikde. A nič sa nestratilo. Ale jazdia ako blázni, rýchlo. A väčšinou na dodávkach.

Zájazdy Keďže ani ja ani moja sestra a mama, nie sme na turistiku a na archeologické pamiatky a na prechádzky v 40 stupňových horúčavách po mestečkách. Tak tých zájazdov bolo menej. Boli sme v rámci fakultatívneho zájazdu na ostrov – Spinalonga. Pevnosť, ktorú Turci nikdy nedobili. Postavili ju Benátčania, Turci ju získali, ale dohodou neskôr a nakoniec bola miestom kde priviezli malomocných, a boli tu približne do roku 1957 potom ich previezli nakoniec do Aténských nemocníc. Je zaujímavé ako tí ľudia tu žili, usadili sa v tých už vybudovaných domoch, obrábali pôdu, pestovali a vytvárali si obchodíky. Nejaké zaujímavosti, čo som si zapamätala z výkladu sprievodkyne : uzatvárali tu svadby, boli tu kostolíky, rodili sa tu deti, ktoré sa potom posielali na pevninu, keďže neboli nakazené. Každý kto odchádzal z ostrova tak prechádzal čistiacou procedúrou. Vraj tu bolo zavedená elektrina veľmi skoro, pekárne, dokonca kino a knižnice sa nachádzali na ostrove. Z čoho vidno že ľudia tu neprestali žiť. Najprv som pokladala za kruté, zobrať všetkých nakazených na jeden ostrov, nechať ich tam. Ale nakoniec som pochopila, že vlastne tu mohli byť medzi svojimi, ako povedala sprievodkyňa, nikto na nich nezazeral. A nevylučoval so spoločnosti.

Potom mestečko Ierapetra. Najužnejšie mesto v Európe. Skočili sme tam aby sme videli aj mestečko, nakoľko sme bývali v malej dedinke. Nachádza sa tu benátska pevnosť . Fúka silný vietor. Nachádzajú sa tu dlhé promenády pozdĺž mora, a veľa veľa obchodíkov so suvenírmi a tiež veľa reštaurácii, kde keď sa nachvíľu zastavíte, už vás lákajú dovnútra. Zaujímavý bol pohľad na zavesené časti chobotnice, na motúzik pred reštauráciou. Asi turistické lákadlo, ale dosť to smrdelo. Autobus s Achlie stál 1,40. A čo sa presnosti týka nie sú známy svojou presnosťou.

Mestečko Agios Nikolaos. Boli sme tam len hodinku a niečo, späť z cesty na Spinalongu. Pozreli sme si obchodíky, pofotili pár obrázkov. Krásne mestečko s kedysi sladkovodným jazerom – Vulisméni, v ktorom sa podľa povesti kúpala Athéna dnes už je tam miešaná voda, pretože sa to spojilo s morom.

Cesta do Košíc – našťastie lietadlo nemeškalo, mali sme tiež pekný let. S tým rozdielom, že keď sme pristáli v KE tak husto pršalo. Bolo 8 hodín 30 minút miestneho času.

 Denník
Komentuj
 fotka
andulili  23. 7. 2008 15:34
no na mna trochu moc dlhé ale tak dve tretiny som prečítala a to je uspech pre mna no ku kréte - bola som minulý rok ale ja som bola na severe blízko Chánie a bolo super aj ked mi sme potom aj dosť chodili autom lebo sme chceli do aquaparku a na elafonisi a falasarmu (už neviem ktorá jedna bola tušim viac južne) no bolo krásne a na tie skaly si uplne pamätám. Ked sme si požičali auto nas na to varovali lebo že spadlo nejaké auto - aj sme ho videli ked sme išli späť domov na letisko z autobusu. Proste zážitky a tomu na wc sme hovorili zanechať DNA
 fotka
althinka  23. 7. 2008 17:13
ja som si to precitala jednym dychom od zaciatku do konca Len si ma neupozornila ze uz si to zavesila ty zloba Ale dovolenku ste mali krasnu Ziaden Grek ta nekupil za stado koz ... a ani ta nezavreli do kobky na Spinalonge A kufor si kupis novy Ale kazdopadne napisala si to zaujimavo, podrobnosti o mestecku malomocnych som ani nevedela Este raz super, idem pozriet ci si tam hodila aj fotky
Napíš svoj komentár