jej tvár, plná šťastia, jasu.
Tak nežné stvorenie, zočili ste mnoho ráz,
preds žena, najkrajší div zo sveta všetkých rás.
Každá je iná,
no len tá jediná,
tá premilá,
jednoduchá, zároveň tak spanilá,
práve Tá moju maličkosť celkom zvábila.
Skolil ma on, lásky šíp,
nečakaný, priamy, kiežby mýt.
Východ slnka nebol ešte nikdy tak krásny,
bol prvý, mrazivý, červený, prosto krásny.
Jej iskra v očiach s jantárovým lemom,
zozačiatku hrejivá,
nekonečná, vábivá,
neskôr
ako kvapka jantáru,
pohltila všetok cit a dopadla na trávu.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
pachirisue
1. 10.októbra 2014 10:45
Napíš svoj komentár