V ušiach mi znie už asi sto krát dookola obohratá I´ll never break your heart od BSB, och aké sentimentálne, čo?
Ale je to také pocitové a nemôžem z toho, dosť sa v určitých slovách momentálne vidím...
Teda skôr cítim...
Po lícach mi stekajú stále potoky sĺz a moje srdce zíva prázdnotou, momentálne je ľahké ako páperie s ktorým sa vietor pohráva a rozfúkava ho sem a tam...
Stále však cítim, cítim hlavne bolesť a tvoje tvrdé slová ktoré si mi venoval a ešte s akou ľahkosťou a nevtieravosťou, akoby sa nič nedialo a nič to pre teba neznamenalo.
Pre teba možno nie, ale za to pre mňa neskutočne veľa...
Stala sa zo mňa bábka ovládaná tebou, nie preto, že by si ma nejako svojvoľne ovládal a zametal so mnou, ale moja láska k tebe ktorá akoby opäť vzplanula z popola, ma k tebe núti správať tak ako to momentálne je..
Viem lezie ti to na city, preto tie tvrdé slová mierené na moju osobu, ale ja za to skutočne nemôžem, ono to všetko so mnou zametá ako sa mu chce a ja nie a nie to ovplyvniť..
Proste nedá sa, snažila som sa potlačiť tú žiarlivosť, tie zbytočné výbuchy a vplanutia citov, ale aj tak som k ničomu nedospela..
Ťažko teraz povedať na koho strane je skutočná pravda, ale viem i to, že sa nechcem skrývať za chladnú bytosť akou som bola doteraz, to ma nebaví, veď láska je o tom, aby si dvaja ľudia ktorý sa milujú prejavili svoje city ktoré k sebe prechovávajú, ale v našej momentálnej situácii to asi nie je možné a preto to tak celé bolí..
A cítim, že to bude bolieť ešte viac...
Ale prečo?
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
chce to nadludsky vykon neziarlit a spravat sa pokojne....a nepodlahnut emociam...