Normálne sa mi prieči pozrieť sa do zrkadla na svoju osobu, je mi ľúto toho ako škaredo som sa zachovala a ublížila osobám na ktorých mi neskutočne záleží a ktoré budú mať od momentu, keď sa dozvedia o samotnej pravde na mňa názor, že som najväčšia klamárka, p.ča a bohviečo ešte..
Od momentu, ktorý ma delí od daného okamihu povedať pravdu ostáva iba pár hodín a ja mám už teraz na srdci obrovskú ťažobu a v mysli sa miesia pocity ako nikdy predtým..
Neviem ako to mám celé podať, či sa snažiť to nejako ututlať alebo poriadne si nasypať popol na hlavu, aby som zo seba spravila ešte väčšiu pi.u akou momentálne som..
Beriem asi tú druhú možnosť, je však relatívne či sa mi to nejako vyplatí...
Uvidíme no..
Ale najhoršie na tom všetkom je to, že vlastne ani neviem klasifikovať ako to celé dopadne..
Určité predstavy tam už sú, ale nechcem moc predvídať...
Bojím sa a to je hlavné, ale tak mi treba..som úbohá krava ktorá si za svoju sprostosť môže sama...
Tak mi treba..bodka...
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár