Ľudia si partnerov častokrát vyberajú iba podľa zjavu, berú ho ako primárny a určujúci faktor, kvôli tomu, aby sa mali čím pred druhými pochváliť.
Je smutné, ak milovaného človeka (v takýchto prípadoch sa dá o slove „milovaná osoba“ skutočne polemizovať) berú ako niečo hmotmé, vec, ktorá sa dá ovládať.
Poslednou dobou vnímam mužov oveľa intenzívnejšie ako predtým a nie z toho dôvodu, že by som ich mala chuť „loviť“, práve naopak.

Viem, je prirodzené, že ak si dá na seba žena odev, ktorý ukazuje jej prednosti, každý jeden normálny a zdravý jedinec mužského pohlavia sa otočí, múdry muž sa však iba pozrie a v mysli si pre seba niečo povie, hlúpy však musí vždy utrúsiť nejakú primitívnu a nevhodnú poznámku, nad ktorou sa však inteligentná žena iba pousmeje a ide ďalej, avšak zarezonuje to jej postojom k takýmto hlupákom.

Mám už aj ja po krk chlapov, ktorý podvádzajú svoju ženu, ktorá im ponúkne všetko, od teplej, čerstvo navarenej večere, cez láskyplnné objatia, až po ožehlené košele do práce.
Prečo si to takmer žiadny muž neváži a utieka sa k inej, respektívne k iným?
Nepochopím a ani to nechcem nikdy chápať.
Takých chlapov by som dala najradšej vykastrovať, aby si už nemali (s prepáčením) kam pichnúť.
Je to fenomén dnešnej doby, že sa toto deje?
Že si týmto spôsobom potrebujú dokazovať to, že sú od prírody predurčení na párenie s množstvom samíc a nemôžu zotrvať iba pri jednej?
Ja mám taký pocit, že na tom niečo pravdy bude, nakoľko v ostanom čase sa v mojom okolí stávajú práve takéto príhody, keď podvádza muž, nie žena.

Nevravím, že vždy je na vine iba jedinec mužského pohlavia, veď vo vzťahu sú vždy dvaja, dvaja ľudia, ktorí inštitúciu vzťahu zakladajú a vstupujú do nej s rovnakými právami a povinnosťami, ak sa to tak dá nazvať a práve preto má dotknutá osoba právo vedieť, že sa deje niečo, čo daný vzťah naštrbuje, ničí a čím môže i zaniknúť.
To by si mal každý zapísať do pomyselného notesu a vždy informovať partnera, predtým než sa rozhodnem ísť za inou, resp. za iným.
V mnohých prípadoch to vzťah môže zachrániť alebo ak už nie to, tak tým dá aspoň predísť pošramotenej psychike podvedenného človeka.

K takémuto stavu však človek dospeje až, keď vyzreje na plnohodnotne zmýšlajúcu ľudskú bytosť, ktorá je schopná reálne uvažovať. Je však otázne kedy takýto čas nastane..
A preto by si mal každý uvedomiť skôr než sa hrnie do vzťahu, či je schopný ponúknuť druhému úplnú dôveru, toleranciu a hlavne úprimnosť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár