Jurajko a vnada

Jurajko, ten váš kamarát z mladosti, sa vrátil do mesta. Ale no tak, netvárte sa, že ste ešte ten chýr nepočuli. Prišiel, sadol si do prvej reštaurácie, na ktorú natrafil, vytiahol z vrecka kaki nohavíc peňaženku, položil ju na stôl, pošúchal si stehná zrobenými dlaňami, zagúľal očami a urobil asi aj desať iných vecí, ktoré by sa dali spomenúť, ale odradili by aj tých posledných z vás od čítania zvyšku tejto vety - tejto istej vety, ktorú už niekoľko dlhých sekúnd čitate a ktorá nie a nie skončiť. 

Konečne. 

Tak teda čašník si to tiež všimol a popod fúz - ten jediný fúz, ktorý mal - bol to totiž čašník - mieň, totiž celý náš príbeh sa odohráva v stojatej vode - teda nie ani tak celý, ako len tento jediný úsek s týmto naším jednofúzym časníkom, ktorý plával v akváriu vyloženom na pulte pri pokladni - tak teda tento čašník popod fúz zašepkal kolegyni - čašníčke rodu homo sapiens sapiens: "Toto nie je ten reku Jakubko?" "Jurajko, ty Jakubko!" pobavene mu kontrovala kmotra čašníčka. "Je to veru on a veru sa zrejme vrátil z Himalájí" - tak prezývali pohorie Malú Fatru. (Ak sa vám zdá, že tento text obsahuje priveľa pomlčiek, asi je to zdanie pravdivé. pozn. prekladateľa). 

Klára sa teda pobrala smerom k Jurajkovi, a keď už bola od neho vzdialená len asi 150 centimetrov, odkašľala si a ponad bradu - mala tiež len jednu, nie dvojitú - hovorí: "Vitaj v mjesce. Čo ti prinesiem?" Jurajko sa splašil: "Neviem. Odkiaľ to mám vedieť?" 

- No...veď si zákazník, môžeš si vybrať...

- Ja? Ako si môžem vybrať budúcnosť? Som možno zákazník, ale nie som jasnovidec. Ja nemôžem tušiť, čo mi prinesieš! Len dúfam, že nič zlého.

- Tak ti donesiem pečiarkovú polievku a malé pivo, dobre?

- To znie dobre. Len by som si rád upresnil, aké malé je to pivo.

- Môžeš si to upresniť v brožúre, ktorú ti donesiem o malý moment.

- To znie fajn. Mohol by som si ešte upresniť, aký malý bude ten moment?

- Asi štvorcentimetrový.

"Počkám," povedal Jurajko a posunul sa o štyri centimetre. Hneď nato mu Klára podala brožúrku a usmiala sa: "Strana päť." 

V brožúrke Jurajko zistil, že malé pivo obsahuje 3dcl pivného moku, čo mu veľmi vyhovalo, lebo v Himalájach sa jeho žalúdok scvrkol a dokázal doň vpratať iba 0,3 litra tekutín alebo najemno požutej potravy. 

Klára o malý moment priniesla malé pivo a pečiarkovú polievku. Keď dojedol - piva sa nenapil, pretože porcia zmienenej polievky mala objem 300 mililitrov - Klára prerušila zbieranie zvyšných brožúrok z inak prázdnych stolov (bolo pred záverečnou), priblížila sa k Jurajkovi a nervózne opáčila: "No...takže ako?"

- Čo ako?

- Pôjdeš?

- Najprv hádam zaplatím...

- Veď...nepozrel si na tú stranu päť? 

Klára sa zapýrila a chcela sa schovať za akvárium s mieňom. Ale človek mieni, mieň nie. Klára sa potkla a spadla na zem, vyhodiac do vzduchu budovu vo vedľajšom meste, ale hlavne - a to je pre náš príbeh oveľa relevantnejšie - všetky brožúrky, ktoré držala v rukách. Bolo ich osem. Dve z nich padli na zem otvorené na strane päť. Jurajko sa zodvihol a bežal Kláru ratovať. A ako ju tak podvihol, všimol si, že na strane 5 bolo v brožúrke napísané "Pôjdeš so mnou zbierať odpadky ku jazeru?"

Jurajko šiel, a tam, pri odpadkoch, zistil, že Klára je dobré žieňa, a že by s ňou šiel zbierať odpadky aj častejšie.













Zdieľaj článok na facebooku
77 odoberateľov
Pubertslatinocelny

Mám rád ľudí, ale dakedy ma dosť serú, mám rád prírodu, hudbu, knihy, ale veľmi nečítam, mám rád niektoré počítačové hry. Trochu rád varím, radšej jem, snažím sa zlepšovať, mám ekzém, zuby si neumývam celkom 2x denne, už nemám škrečka, trávim príliš veľa času tak, ako nechcem (hlavne márnením času na internete), som mimoriadne šťastne ženatý, z birdzákov sa najviac kamoším s hnisavicom, ale nepohrdnem ani tebou! Stolicu mám nižšej kvality a zvýšenej frekvencie, asi mi nerobí veľmi dobre vláknina, ale podlieham náukám MUDr. Bukovského, takže ju považujem za zdravú a snažím sa jej jesť dosť veľa. Som amatérsky ornitológ a hudobník, snažím sa rozvíjať svoj duchovný život. Mám rád humor, aj trápny. Do roboty sa skoro nikdy neteším, ale keď už tam som, tak mám z nej dosť často radosť. Spávať by som mohol aj viacej. V dohľadnej dobe sa plánujeme natrvalo usadiť a vari mať aj deti, ak sa pošťastí. A potom by som pozvoľna chcel začať budovať gazdovstvo. Začneme asi sliepkami a potom sa uvidí.

Komenty k článku

  1. 1
    Sasi2680

    tvári sa, že má -1 roky

    (:
  2. 2
    Hnisavica

    tvári sa, že má 3 roky

    Celý príbeh taký vážny, a potom ten sladký koniec? To prečo?
  3. 3
    Mielikki

    hrá sa, že má 0 rokov
    Pani lesa

    ďakujem, že som sa touto cestou dozvedela o mieňoch :D
  4. 4
    Pubertslatinocelny

    32 ročný muž
    pubertkúpnoknedlizovaný

    @hnisavica lebo som zalubeny predsa! a je maj!