Pre niekoho knihy mesiac,
pre mačky však omnoho viac.
Včera sediac, ticho serúc,
počul som vám namôjveru
celkom prapodivné zvuky.
Od napätia sa mi ruky
roztriasli.
Reku "dieťatko plače?"
Viete, vonku tma už bola,
sneh sa topí a dieťatko samotné von?
Čo keď zavalí ho snehu veľa ton?
A furt len plakalo.
Po čase zvuky až neľudské *
ozvali sa. Nie v Palúdzke,
kdesi bližšie.
Pozrieť by som sa bol išiel,
keby zrazu nezaplo mi.
Óoo, mačkami túžba zmieta.
Nenarieka teda dieťa,
ale zviera zaľúbené.
Dnes idúcky na pivo s Leninom
kukáme do dvora akéhosi -
to neuveríte hoši,
mačky robili neprístojnosti.
A potom už pri dome našom
počul som kocúra škriekať.
Dúfam, že nedá mu košom,
už nech ide do prdele a nie furt tu len vyrevúva jak zmyslovzbavený.
pozn. - v skutocnosti mi vobec nevadi, ze robia hurhaj pri tom, ja som jednak tolerantny a jednak keby som aj nebol, toto mi vobec nevadi, takze im to nemusim ani tolerovat vlastne, lebo chapete no..ci? Ale kazdopadne ten koniec basnicky je zavádzajúci, lebo je mi jedno, či kocúr dostane košom a je mi jedno koľko dní bude pišťať.
* - ovca začala revať. nenormálne, žalostne!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár