Kolobeh života

"Pepo, ja ťa zaprisahávam, odlož už ten hrebeň a zjedz svoj okruch chleba s maslom a medom!" zvolala unavená mamička. "Aj by som, aj by som, keby to len bolo maslo! Je to však rastlinný tuk, tak neklam!" kričal na ňu Pepo. Takto to bývalo každý tretí utorok v mesiaci, čo bol jediný deň, kedy Pepovi jeho spolužiak Branko požičal na jeden deň hrebeň.

"Branko, ty pľuhavec, okamžite si vyzleč tie tepláky, aby som už mohla zapnúť práčku!" zvolala na pľuhavca Branka unavená mamička. "Aj by som, aj by som, keby to len boli tepláky! Sú to však šuštiaky! Nepočuješ?!" kričal naspäť Branko a ostentatívne zašuchotal svojími nohavicami. Mamka sa nezmohla na slovo. Či ju zakaždým tento sopľoš preľstí? 

Takže to by sme mali. Možno čitateľa ale zaujíma, ako sa veci vyvíjajú medzi Jurajkom a Klárou, všakáno. Nuž, všetko by bolo v poriadku, keby práve nemali jednu menšiu krízu. Posúďte sami.

"Jurajko, ja ťa zaprisahávam, obleč si tieto krásne kárované tesilky, aby sme už mohli ísť navštíviť vašich," úpenlivo žiadala Klára. "Aj by som, aj by, óóó, aj by som," vŕzgal Jurajko zubami, "keby boli trošku tvrdšie. Sú strašne príjemné a jemné, vôbec ma neškrabú." Klára sa mu znažila dohovoriť: "Ja viem, milovaný, ale nemôžem za to, že si včera vyložil fľašku so škrobom na priedomie." V časopise Škrob sa totiž Jurajko dočítal, že intenzita škrobu sa dá zvýšiť, keď sa roztok trochu "prisuší" na slnku. Jurajko dúfal v to najlepšie, stalo sa však to najhoršie. 

Pľuhavec Branko sa hanbil za svoje chlpy na nohách. Boli 3-5 centimetrov dlhé a niektoré aj centimeter široké a jednu desatinu milimetra hrubé. Všimol si, že niektoré aj žmurkajú. Postupne v ňom dozrelo neľahké rozhodnutie - už nikdy si nevyzlečiem nohavice. Od zajtra. Ako tak kráčal zarmútený mestom a rozjímal o svojom neľahkom chlpatom živote, zrazu sa mu zazdalo, že predsa len osud voči nemu vie byť aj milý. Na priedomí domu, okolo ktorého práve kráčal, zbadal fľašku so škrobom. Nenápadne sa priblížil a fľašku ukoristil. Polial si jej obsahom svoje vkusné tepláky, pár minút počkal - vy nemusíte - a ako vykročil, čo to? Šuchotal, šuchotal nohavicami, až sa došuchotal domov. 

A zvyšok už viete.

Zdieľaj článok na facebooku
71 odoberateľov
Pubertslatinocelny

Mám rád ľudí, ale dakedy ma dosť serú, mám rád prírodu, hudbu, knihy, ale veľmi nečítam, mám rád niektoré počítačové hry. Trochu rád varím, radšej jem, snažím sa zlepšovať, mám ekzém, zuby si neumývam celkom 2x denne, mám škrečka, trávim príliš veľa času tak, ako nechcem (hlavne márnením času na internete), som mimoriadne šťastne ženatý, z birdzákov sa najviac kamoším s hnisavicom, ale nepohrdnem ani tebou! Stolicu mám nižšej kvality a zvýšenej frekvencie, asi mi nerobí veľmi dobre vláknina, ale podlieham náukám MUDr. Bukovského, takže ju považujem za zdravú a snažím sa jej jesť dosť veľa. Som amatérsky ornitológ a hudobník, snažím sa rozvíjať svoj duchovný život. Mám rád humor, aj trápny. Do roboty sa skoro nikdy neteším, ale keď už tam som, tak mám z nej dosť často radosť. Spávať by som mohol aj viacej. V dohľadnej dobe sa plánujeme natrvalo usadiť a vari mať aj deti, ak sa pošťastí. A potom by som pozvoľna chcel začať budovať gazdovstvo. Začneme asi sliepkami a potom sa uvidí.

Komenty k článku

  1. 1
    Antifunebracka

    29 ročný muž
    t h e r a p i s t o f b i r dz

    Niekedy si kladiem otázku.