Pochopila som život.

Mama mi vždy hovorievala... „S tvojou hlavou...!“

A mala kedysi pravdu. S mojou hlavou som mohla robiť čokoľvek. Nejdem sa tu chváliť, ale jednoducho to tak bolo. Moja jediná slabina bola geografia, inak som bola excelentná v ostatnom.

Mysleli si, že zo mňa bude chemička. Alebo manažérka vo veľkej firme. Ekonómka.

Ja som sa zľakla nalinkovaného života, prebudila sa vo mne chuť rebelovať a nebyť len bábkou v rukách rodičov.

A potom to už poznáte. Zaplavovala som vás blogmi z vysokej, prvými láskami, inou láskou, fňukaním a patetickosťou tak dlho, že vám už musím liezť na nervy.

Verte mi, aj ja som si liezla.

Dnes už nemám hlavu ako kedysi. Lieky, ktoré beriem narúšajú koncentráciu a pamäť, čiže niečo sa naučiť v mojom prípade snáď ani nie je možné.

Momentálne mám veľmi fajn prácu. Môžem si dovoliť robiť z domu (non stop) a tým pádom cestujem k jednej babke alebo k druhej a tak si žijem. Pokojne. Jednoducho od 9 do 5.

Hovorila som si, že tento rok je oddychový. Potom som to porušila a skúsila si nájsť inú prácu. Ale nebola som pripravená a oni to cítili.

Urobila som veľa chýb. Prestala som jesť lieky, lebo som bola unavená z takého života.

A potom to samozrejme prišlo. Úplné dno. Ak som si niekedy myslela, že som bola na dne, je to nič v porovnaní, čo som zažila na konci júla. Vlastne to začalo už v júni. Pokúsila som sa zniesť zo sveta. Pojedla som tabletky. Nepomohlo. Potom som bola zúfalá že sa nedokážem ani zabiť. Že nedokážem nič. Na čo žijem?

Neustále som plakala, všetky emócie, ktoré som v sebe mala, šli von. Myslal som si, že sa zbláznim.

Nezbláznila som sa. Nasypala som si popol na hlavu a šla doktorovi. Prvýkrát som dobrovoľne vyhľadala pomoc. Psychiater ma sprdol a dal mi lieky. Psychologička ma nesprdla, ale povedala, že to nabudúce skúsime spolu. Tak po roku-dvoch, keď budem stabilizovaná.

Potom som premýšľala. Potrebovala som oddych od všetkého a všetkých. Mám ísť znovu do Pezinka? Nie. Nemôžem. Ale...mohla by som ísť do Šulekova. K babke a tete. Tam je dobre. Pokoj. Všeobjímajúca láska.

A tak som si zbalila veľkú tašku a šla. Prvédni boli ťažké, viacmenej som ich prespala. No postupne... som si všimla, že už neplačem. Že sa smejem. Až nakoniec vo mne nastal pokoj. Taký vnútorný. Neviem vám to vysvetliť. Neviem čo sa stalo. Začala som sa modliť s babkou a tetou Korunku božieho milosrdenstva. Začala som počúvať Examen každý večer. A ďakovala som za všetky tie drobnosti, ktoré som cez deň videla alebo zažila.

A tak som si pomaly uvedomila, že som šťastná. Nie tak besno šťastná ako kedysi. Jednoducho pocit, že som na tom správnom mieste v správnom čase. Že toto je môj osud.

A uvedomila som si, že už nechcem žiť sama v byte. A tak sa sťahujem späť k rodičom. Momentálne mám veci v skrinkách po celom dome, budem vypratávať byt do garáže a ja sama spávam v malej izbičke 2x2 metre ktorá bola kedysi pre slúžky. Iba postel, nočný stolík a skriňa. A viete čo? Je tam tak útulne, že som tam šťastnejšia ako vo veľkej izbe.

Zo všadial počúvam ako sa ľudia ženú za kariérou. Za bývaním vo vlastnom a odchádzajú z domu.

Ja nechcem rodinu, to už viem dávno, lebo nechcem preniesť túto chorobu na moje deti. Mojím jediným prianím je žiť šťastne a spokojne. A to teraz som.

Áno, s mojou hlavou som mohla byť niekto. A možno si ľudia myslia, že som nikto.

Ale som šťastná.

Zdieľaj článok na facebooku
189 odoberateľov
Purenarcissism

DG: Porucha osobnosti s hraničnými rysmi F 60,3 pri prijatí dekompenzovaná do psychotického obrazu.

Komenty k článku

  1. 1
    Staphylococcus

    hrá sa, že má 1 rok
    a witch of the woods

    Hej, to je najdolezitejsie!
    Ja uz dlho hovorim, ze ludia si zbytocne vyberaju zivotne cesty, na ktorych sa prilis trapia s vidinou nejakeho buduceho uspechu, ktory sa nedostavi, lebo sa po ceste zlozia, vycuvaju, nezvladnu to.
    Tesit sa z toho, na co momentalne mam, zit zivot tak, aby som si ho uzil, vybrat si skolu/pracu, ktora ma bude bavit a UZIJEM SI to, ze tam som, to je dolezite! Sme tu tak kurva kratko, ze robit veci, ktore cloveka netesia je proste kokotina a extremne mrhanie tym kratkym, vzacnym casom, ktory tu mozeme stravit :)
  2. 2
    Purenarcissism

    27 ročná žena
    Naivka.

    @staphylococcus PRESNE :)
  3. 3
    Kakofonicka

    28 ročná žena
    Wonderland

    Lasko, som za teba rada a drzim palce, aby ti to stastie z pritomnosti ostalo uz naveky vekov a ak aj odide, tak iba na chvilku. A dufam, ze sa tento mesiac uz vidime :-*
  4. 4
    Riddiculus

    7 ročné dievča
    Pche.

    Úžasný blog. Skoro skrz-naskrz mi niekoho pripomínaš. Len ten niekto si to uvedomil neskoro. A či vôbec.
  5. 5
    Purenarcissism

    27 ročná žena
    Naivka.

    @kakofonicka aj ja dufam ze nam to uz vyjde :) dakujem :)

    @riddiculus dakujem :)
  6. 7
    Kissmeplease

    23 ročné dievča
    workoholička

    Až som mala slzy v očiach. Držím palce, nech ti ten pokoj v duši dlho-predlho vydrží.
  7. 8
    Kills

    29 ročná žena
    idc

    stay strong :smile:
  8. 9
    Antifunebracka

    30 ročný muž
    joker birdzu

    Achchch jaj
  9. 10
    Tomas55555

    24 ročný chalan

    Ale prečo si mala tie samovražedné myšlienky ?
  10. 11
    Purenarcissism

    27 ročná žena
    Naivka.

    @kissmeplease dakujem krasne :)

    @kills I will :)

    @Tomas55555 lebo som uz bola zufala
  11. 12
    Wera55555

    25 ročná žena
    Dánsko

    akurát som sa po dlhej dobe nalogovala, lebo mám dlhodobú depresiu a chcela som si uľaviť na blogu.. potom otvorím blogy nech pozriem čo tu je do inách a tvoj blog bol prvý na ktorý som klikla a prečítala... a tiež to je že som sa hnala sa niečím čo som si myslela že bude lepšia budúcnosť.. ani som to nedosiahla čo som si myslela ani z ďaleka a akurát ma to strhlo to veľmi zlej depresie z ktorej mi je ťažko von a už to je tak dva roky, len ja som príliš trvdohlavá jesť tabletky od psychiatra...
  12. 13
    Depropex

    28 ročný muž
    Už nikto

    ja len jedno chcem. ochutnala si to na co si pred asi 7 rokmi ukazovala prstom a smiala sa. to by asi potreboval kazdy z tych "ukazovacov"

    a nemyslim to akoze tak ti treba.

    nikomu netreba priat dno. kazdemu prajem aby sa z neho odrazil a uz sa nan nikdy nevratil. ale hlavne aby pochopil

    myslim ze ty uz si pochopila dost.

    hoci pri citani nadpisu som si myslel "pfff bitch please."

    myslim ze clovek potrebuje dno aby vedel kam sa uz nikdy nechce vratit. s tym mozno raz budes suhlasit
  13. 14
    Tomas55555

    24 ročný chalan

    @purenarcissism Z čoho si bola zufala ?
  14. 15
    Purenarcissism

    27 ročná žena
    Naivka.

    @depropex suhlasim, ja som bola v mojom zivote vselicim, aj ober picou :D asi si tym kazdy proste postupne musi prejst :)

  15. 16
    Depropex

    28 ročný muž
    Už nikto

    been there, did that :D

    ale som rad ze si dospela k akemusi prezretiu (je to spravne slovensky preklad ceskeho slova prozreni ?). A drzim ti pacel aby si nasla ten svoj pokoj v dusi, ktory hlada kazdy utrapeny clovek. najvacsi krok je uvedomit si ze to potrebujes a chces, nast svoj klud.

    a nezabudaj sa obklopovat vecami ktore mas rada a ludmi ktori maju radi teba. clovek potrebuje na zivot miesto kde sa citi byt milovany :)
  16. 17
    Tomas55555

    24 ročný chalan

    @purenarcissism Ale z čoho si bola zúfalá? Nepíšeš konkrétne z akých veci si bola zúfalá?
  17. 18
    Naughty_bex

    tvári sa, že má 3 roky

    to prvé....že všetko si zvládala okrem geografie...tak to som presne ja :) keď mi môj ex povedal, že je z Nového mesta nad Váhom tak som si to musela googliť, keď šiel na WC :D
    a ten zvyšok.... hej - cestu vďačnosti som skúšala...dlho som nevydržala