Aké je zvláštne vidieť po čase človeka s ktorým si zdieľala život niekoľko rokov.

Je úplne iný. 

Kto to je ? 

Cudzinec. 

A pri tom poznáš každý kúsok jeho duše, 

jeho tela, 

každé znamienko, 

vrásku, 

pohľad. 

Nie. 

Už nie. 

To bolo kedysi. 

Teraz je to len a len minulosť. 

Hlava možno vytesní. 

Srdiečko nezabúda. 

Aspoň moje nie. 

Tvoje má zjavne krátkodobú pamäť. 

Môj výkrik a tvoje ticho. 

Čo iné som čakala ? 

Prosím utop ma v slze. 

Smrť a plač. 


Smrť lásky,

plač srdca. 



 Blog
Komentuj
 fotka
willbebetter  21. 6. 2019 10:01
toto velmi dobre poznam a vzdy ma to svojim sposobom bude boliet, vzdy, vzdy, vzdy, v mojom pripade to totiz boli dlhee roky. ale citala som raz pekne pomenovanie byvalych frajerov = "strangers with history". treba sa s tym len vyrovnat, mne uz sa to konecne podarilo, ale teda trvalo to.
 fotka
kissmeplease  21. 6. 2019 10:11
Áno, je to naozaj zvláštne. S mojou “prvou láskou” sa vídam takmer denno-denne a už si akosi vôbec nemáme čo povedať po toľkých rokoch.
 fotka
palec223  22. 6. 2019 14:38
dpc som z toho teraz depresivny
 fotka
qttwiggy  22. 6. 2019 21:44
@palec223 sorry
Napíš svoj komentár