Myslím, že sme na dobrej ceste aneb #november2022

November 2022

Je pondelok večer. Sedím v obývačke na pohovke, obkolesená kadejakými múdrymi knihami a slovníkmi. Telka je zapnutá, no nevnímam ju, slúži len ako kulisa. Svoju pozornosť venujem kope papierov, ktorá sa týči na stole predo mnou. Dnes to bude dlhá noc, pomyslím si, tie texty sa predsa samé nepreložia. Viem, že by som na to momentálne nemala ani len pomyslieť, no už niekoľko dní mám nesmiernu chuť na kávu a cigaretu. Aj na výške som občas dokončovala seminárky o päť minút dvanásť, no kombinácia kávy s cigaretou ma vždy zaručene vedela nakopnúť do ďalšieho výkonu. Nechám si zájsť chuť a opäť sa naplno sústredím na text pred sebou.

"Večera bude hotová o päť minút," ozve sa z kuchyne.

"Hneď som tam, len preložím posledný odsek,"  odpovedám.

Horko-ťažko sa dvíham z pohovky a ladnými pohybmi a lá veľryba sa presúvam do kuchyne, odkiaľ sa šíri vôňa pečeného mäsa. Môj muž sa počas nášho päťročného vzťahu vypracoval na skúseného šéfkuchára. Hoci mi zo začiatku tvrdil, že mu prihorí aj voda na čaj, prekukla som ho. Veď iste viete, milé dámy, ako je to s chlapmi. Často povedia, že niečo nevedia, len aby to nemuseli robiť. Aj preto sme s tým mojim počas vzájomných návštev trávili veľa času v kuchyni, a tak sme postupne objavovali jeho kuchársky talent.

"Pridaj mi ešte tých zemiakov, prosím, veď vieš, že teraz musím jesť za dvoch," nalieham po dojedení prvej porcie. Spokojne si hladkám brucho (ehm, skôr už brušisko) a o malú chvíľu pocítim jemné kopnutie. Z toho drobca raz určite bude futbalista. Alebo futbalistka? Povedali sme si, že sa necháme prekvapiť.

Odkedy pracujem z domu, môj muž sa o mňa stará ako o princeznú. Uisťuje sa, že mi nič nechýba a dohliada na to, aby som za celé mesiace nemusela ani len prstom pohnúť. Odhliadnuc od prekladov, samozrejme, tam sa s prstami napracujem až-až. 

Po večeri sa ešte na chvíľu vraciame k povinnostiam. Manžel potrebuje dokončiť fotky z minulotýždňovej svadby svojej sesternice a mňa ešte čaká toto nekonečné množstvo strán plných zákonov a paragrafov.

Po chvíli zdvihne pohľad od notebooku a spýta sa: "Daška, čo by si povedala na nejaký výlet? Budúci víkend, trocha si oddýchneme od prace."

S láskou sa na neho usmejem, prikývnem a vrátim sa späť k povinnostiam.

____________________________

November 2017

Je pondelok doobeda. Stojím na balkóne so šálkou pariacej sa kávy v pravej a cigaretou v ľavej ruke. Huňatý koberec šteklí moje bosé nohy a novembrové zubaté slnko mi svieti do očí. Odpijem si z horkej kávy a kochám sa pritom krásnym výhľadom. Aj keď sú Podunajské Biskupice prdel sveta a cesta sem trvá priemerne celú mladosť, paradoxne ani nemám pocit, akoby som bola v Bratislave. Potiahnem si z cigarety a zasnene sledujem biele oblaky plávajúce nebom.

Odrazu ma zozadu schmatne pár rúk a vo vlasoch mi pristane pusa. "Ty závislák, zasa fajčíš?" rýpe do mňa a sám si pritom zapaľuje cigaretu. Smejem sa, no uznávam, že ma pravdu. Zasa som do toho spadla, no ešte stále môžem povedať, že to mám viac-menej pod kontrolou. "Veď to ty ma kazíš!" zvalím to zakaždým na neho. Občas premýšľam, čo by ma asi tak donútilo s tým nadobro seknúť.

Vraciame sa dovnútra. Z kuchyne zacítim vôňu pripravovaného obeda. Schválne mu nejdem pomôcť, chcem vidieť, čo dokáže. Miesto toho sa vyvalím pred telku a znudene prepínam kanály. Čosi mieša na panvici, pritom ma sleduje a s úsmevom krúti hlavou nad mojou pohodlnosťou.

Ten obed mi dokonca prinesie až k telke. "Chceš k tomu aj kečup?" pýta sa, no ani nečaká na odpoveď a už mi ho nesie.

"Je to jedlé?" zisťuje po chvíli s pochybovačným výrazom na tvári. To som však už mala polovicu porcie zjedenu. "Hlavne, že si tvrdil, že ti prihorí aj voda na čaj," doberám si ho a vlepím mu pusu na líce.

Aspoň ten špinavý riad umyjem, aby nezačal ľutovať, s akou lenivou babizňou sa to zaplietol. Spravím nám ďalšiu kávu a prinesiem ju do izby. Vytiahnem si papiere a pustím sa do prekladu, ktorý mám o pár hodín odovzdať. On si otvorí notebook a pokračuje v úprave fotiek na oznamká pre maturantov. Kým sa pustí do roboty, pozrie na mňa a opýta sa: "Daška, čo by si povedala na nejaký výlet? Budúci víkend, trocha si oddýchneme od práce."

S láskou sa na neho usmejem, prikývnem a vrátim sa späť k povinnostiam.



Myslím, že sme na dobrej ceste... :)

Zdieľaj článok na facebooku
25 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Feelagain

    20 ročné dievča
    Brno

    som neskutocne stastna, ze takto to je medzi vami.

    velavelavela stastia vam prajem :)
  2. 2
    Dzeeejn

    21 ročné dievča
    v reálnej skutočnosti

    bože aká idylka (love)
  3. 3
    Plavam_zivotom

    22 ročné dievča
    Bratislava

    Ste znovu s Riškom , či máš novú lásku? :)
  4. 4
    Riaaa

    22 ročné dievča
    Z kade , z tade ...

    oh jéj jéj jéj jéj ♥♥♥ som veľmi šťastná keď vidím, že ľudia su takto šťastní a prajem, nech rok 2022 (plus mínus) vyjde !! :)) joooooooj ♥
  5. 5
    Quattroformaggi

    hrá sa, že má 0 rokov

    @Dzeeejn @Riaaa Baby, ďakujem krásne ^^ @Feelagain Luci, tebe obzvlášť. Za podporu a všetko <3
    @Plavam_zivotom Nie, nie, nedali sme sa naspäť dokopy, treba ísť v živote ďalej :)
  6. 6
    Riaaa

    22 ročné dievča
    Z kade , z tade ...

    musela som si to prísť znova prečítať :D ako pohladenie na duši a už sa môžem ísť učiť :( :D
  7. 7
    Antifunebracka

    28 ročný muž
    go(o)d & (d)evil birdzu

    Čože, ty fajčíš? Sklamanie (sorry) Ale držím palec.