Ani sa mi nechce písať sem svoje vnutorné duchovné blbosti lebo furt sa nájde niekto kto napíše že to sem nepatrí a pod.

Dnes som išla domov zo školy, dosť skoro na to že väčšinou idem domov okolo štvrtej, okolo mňa prechádzali holky, asi päť, tak v mojom veku.
Započula som ako jedna z nich hovorila , , šak má tridsať rokov, to vôbec neje starý že? " s patričnou dávkou irónie.

Minulý piatok sa stalo niečo mimoriadne a mimoriadne neočakavané. Pripada mi to jak keby som preskočila tie randenia a také tie nesmelé dotyky. Som zhnusená s toho čo všetko dokáže človek urobiť pod vplyvom alkoholu. Niekedy by som sa fakt chcela vrátiť do škôlky, robiť tortičky z piesku a mať v piči. Nechápem prečo človek robí niečo o čom vie že to je nesprávne od prvej chvíle, ešte predtým ako to začal robiť a predsa v tom pokračuje. Potrebuje cítiť adrenalín? Tak radšej nech sa zavriem do zoologickej ako toto.

, , Slečna objednám vám niečo? " , , NIE! " hej tak presne som to povedala ale jemu to bolo jedno. Mám z toho divný pocit aj keď sa vlastne nič nestalo. Asi priťahujem také tie typy. Jeden ma bombarduje esemeskami a druhý si prisadne a využíva opitosť mladej holky.

Okej, priznávam že som nikdy necítila niečo ako úctu a obdiv k navoňaným manažérom v oblekoch. Ináč som sa však pozerala na trosky. Spodiny. Ľudí čo stáli pred obchodom od rána do večera. Na štetky z rozmazanými šminkami a v roztrhaných pančuchách. Na ľudí čo šli svojou cestou za cenu toho že to dopadlo hrozne. Fajn nie všetci chceli byť taký ako ostali. Niekto proste nemal štastie. Život je kurva. Nespravodlivá kurva ktorej vládnu prachy.

Mladá a sprostá. Nevychovaná. Hlupaňa. Čudáčka. Piča.
Tak nejak ma môžte nazvať. Je mi to jedno. Som na to zvyknutá.
Lenže cez tieto riadky možno okrajovo nazriete do môjho vnútra. Ale fakt len okrajovo. Ako môže niekto vedieť čo za zrúda sa vlastne vo mne skrýva. A či to nie je Matka Tereza

 Záchod
Komentuj
 fotka
dex4  27. 4. 2009 16:02
luv U... som s tebou moja...
Napíš svoj komentár