Odchádzam. Odchádzam na dlhú cestu preč a dúfam, že už sa nevrátim. Môj čas sa naplnil a ja musím ísť ďaľej. Preto, lebo v tomto meste nie sú ľudia, ale pretvárky.
Rozdelím sa pomaly aj s tým čo nemám. Niekto si povie oko za oko, zub za zub. Ale na čo? Mám predsa srdce. Ja to cítim. Svet ponúka tak veľa tiel a tak málo sŕdc..
Už nedokážem všetko uniesť zo sebou. Viac strácam ako dostávam a to, čo získavam je len nespočetné množstvo omylov ktoré naivita človeka nazvala skúsenosťou. Kráčam a pritom nikam nesmerujem. Strácam sa v diaľke a cestu nechávam za sebou v hmle. Strácam sa kdesi v delíriu svojho vedomia.
Trpím vlastnou existenciou... V poslednej dobe to nie som ja. Kráčam pomedzi slnečné lúče, smejem sa, nútim sa.. Nevlastním žiletky, ani nožíky, jem, pijem, spím a píšem...
Bojím sa rána, s ktorým sa môj sen stráca.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
ixka  13. 4. 2013 21:10
Krásne, ale smutné. Dúfam, že ty už nie si smutná, život je všelijaký a ty si určite silná žena
2 
fotka
radusik  14. 4. 2013 21:32
Chvalabohu_už je toto obdobie za mnou a posunulo ma dopredu aaa dakujem
3 
fotka
antifunebracka  6. 7. 2014 23:15
blog zjavne vznikol v obdobi temnej, depresivnej, hormonalne nevyvazenej puberty
Napíš svoj komentár