Holly sedela v rohu tmavej miestnosti pri okne a hľadela do prázdna. V rohu očí sa jej ligotali slzy, ale už nevládala ďalej plakať. Keby to aspoň pomohlo a navrátilo by to čas, ale to nejde. Ešte stále cítila Gustavove dotyky na tele a nevedela sa toho pocitu zbaviť, hocijako sa snažila. Jej plačúca duša blúdila nekonečnou temnotou, snažiac sa odtrhnúť od sveta, ale ten ju naďalej dusil.

Beznádej a zúfalstvo jej vzali pojem o čase a dni nemilosrdne plynuli, jeden za druhým. Nastal večer koncertu, ktorého hlavnou atrakciu sa stal Gustav Ryback a jeho jedinečná nová skladba. Všade boli reklamy o Gustavovi, len tie splietli Raya, ktorý dodržiac svoj sľub, prišiel na Hollyn koncert.
Keď sa prebrodil cez dav vo dverách k svojmu miestu, uvidel Saru so svojou kamoškou na miestach, ktoré Holly rezervovala pre svoju babku a strýka.
"Sara?" pozrel na ňu prekvapene.
"Ray? Ty si už späť? Myslela som si, že sa vraciaš až budúci týždeň..."
"Sľúbil som Holly, že sa na ňu prídem pozrieť," usmial sa.
"Aha, ona ti to nepovedala?"
"Čo ako?" spýtal sa, keď sa usadil.
"No, vieš, bol z toho strašný škandál... Gustav bol totálne sebecký... akože, ale chápem Hollyne rozhodnutie... no nie je ten typ, ktorý sa len tak utiahne... a to som ju už nevidela dobrých pár dní..."
"Zjednodušene... Holly nevystupuje..." skočila jej do reči kamoška, aby to urýchlila.
"Ale prečo? Čo sa stalo?"
"Veď teraz ti to hovorím, prišiel na našu školu slávny Gustav Ryback a vedenie ju nahradilo... boli sme z toho zhrozené..."
"Áno" prikyvovala kamoška.
"Ale no čo už, Gustav je vážne dobrý..."
"A k tomu sexi," dodala kamoška.
"A ešte ako..." smiali sa baby. No Ray ich ignoroval, vstal a cestou podal svoju miestenku jednej babe, ktorá nevidela spoza ostatných stojacich, lebo bola taká nízka.
"Uži si to," dodal a po tom ako ho dievča vystískalo, s úsmevom odišiel.

Ray sa vybral do reštaurácie Zeleného draka. Ulice boli tiché, akoby sa celé mesto vybralo na ten koncert. Vládol priam neuveriteľný pokoj.
Keď bol pri reštaurácii, zrazu všetky svetlá v ulici, zhasli. Len žiara mesiaca doviedla Raya k zadným dverám. Keď vošiel, Holly práve zapálila dve sviečky.
"Našla si tie sviečky Holly?!" kričala z hora Hollyna babka.
"Áno, neboj, len ostaň hore, nieže sa dolámeš na schodoch!"
Vzala sviečku, a keď sa otočila, aby vyšla, uvidela Raya.
"Ahoj, Holly"
"Ray, čo ti tu robíš?" spýtala sa trasúcim sa hlasom.
"Bol som na koncerte, len ti si tam nebola..."
Holly sa pomaly vybrala z druhej strany stola k schodom, aby sa Rayovi vyhla.
"Prepáč, snažila som sa ti dovolať, ale mobil si si zabudol doma, zdvihla ho Mia."

Holly zastala pred Rayom a len s ťažkým srdcom naňho vedela hľadieť. Mala ho veľmi rada, ale po tom ako ju Gustav znásilnil sa mu nevedela pozrieť do očí. Znovu cítila ťarchu svojich sĺz a pokúsila sa to nejako ukončiť, aby si to Ray nevšimol.
"Ja... som rada, že si späť," odvetila, ale hlas sa jej zlomil a po líci sa jej skotúľala slza, ktorá sa zablysla vo svetle sviečky.
"Si v poriadku?" znepokojil sa Ray, poznal totiž Holly veľmi dobre a vedel, že ju niečo trápi.
"Áno, musím toto zaniesť babke, maj sa..." odvetila rýchlo.
Ray ju jemne chytil za ruku, ale ona sa z jeho zovretia preľaknuto vytrhla. Potom sa bez rozmýšľania rozbehla hore.

Ray to nechcel len tak nechať a vybral sa za ňou. Šiel k jej izbe, kde boli pootvorené dvere a tak vošiel. Holly stála pri okne, na jej siluety dopadalo svetlo sviečky.
"Holly, čo sa ti stalo?"
"Nič, som v poriadku, nemusíš sa o mňa báť..." odvetila otočená k oknu, nenápadne si utierajúc slzy. "Mal by si už radšej ísť, uži si, že si znovu späť," odvetila s úsmevom.
Ray sa však vybral k nej, Holly sa zmocnil strach a rýchlo ustúpila.
"Poznám ťa, povedz mi, čo sa stalo," chcel sa dotknúť jej líca, ale ona sa uhla.
"Choď preč," odvetila rázne.
"Holly..."
"Choď preč!" skríkla so slzami, ale Ray ju silno objal. Chcela sa z jeho zovretia vyslobodiť, udierala ho do hrude, ale on ju nepustil.
Keď sa upokojila, tíško vzdychla: "Povedala som ti, aby si odišiel..."
"Prepáč, odídem ak chceš..." ale ledva to dopovedal, pocítil Hollyne ruky na chrbte.
"Prečo mi vždy dovolíš skaziť ti deň?"
Ray sa len usmial: "Asi sa rád týram, alebo len nechcem vidieť, ako trpíš ti. Povedz mi čo sa ti stalo, aby som ti mohol pomôcť."
"To netreba, už si to spravil," a keď sa jeho zovretie uvoľnilo, pobozkala ho na líce.

Koncert Gustava Rybacka dosiahol úspech, aký sa ani neočakával. A to bolo asi práve preto, že mladý umelec pri hre myslel na huslistku, ktorá ukradla jeho srdce. Do svojej hry na koncerte vložil túžbu ju znovu získať a táto diabolská dynamickosť, ktorej pôvod poslucháči nepoznali, očarila každého.

* * *

Na ďalší deň, keď sa Holly prebrala zacítila z kuchyne vône jedla. Keď zišla po schodoch, uvidela tam Raya, ktorý robil raňajky a pre seba kávu. On totiž strávil u Holly celú noc na gauči.
"Ahoj" pozdravila ho zo schodov.
"Ahoj, dáš si?" ukázal na panvicu s vajciami.
Po tom ako Holly prikývla, správali sa k sebe, ako predtým. Jeden z druhého si tak trochu milo uťahujúc, akoby sa včerajšia noc ani neudiala. Ale obaja tak trochu blúdili v včerajšku.

"Ray! Ahoj, včera sme sa len tesne minuli na koncerte, ani som nemala príležitosť sa ťa opýtať, ako sa má tvoj starký..." pozdravila ho Amanda Stealová vpredu pri kase, keď Ray vystriedal Hollynu babku.
"Á, ahoj, no, drží sa..." odvetil užasnuto Ray, ktorý Amandu poznal, ale takto priateľsky sa nikdy nerozprávali.
"No tak to je dobré. Vieš myslela som, že by sme mohli niekam vyraziť, keď skončíš..." vravela neuveriteľne podliezavo.
Vtom z kuchyne vyšla Holly s objednávkou v ruke. Zarazila ju Amandina prítomnosť a dosť znervóznela.
"Mám prácu, prepáč..." odsekol po pohľade na Holly a šiel jej na pomoc, lebo toho mala v ruke dosť.
"Snáď sa nemieniš zaoberať s touto tu," zasmiala sa, "jej falošná nevinnosť sa stratila, keď sa nechala pretiahnuť našim slávnym klaviristom. Ty by si ju nezaujímal, je to len, povrchná pobehlica."

Holly na to pustila tácku s objednávkou na zem a dala Amande takú facku, že odtlačok jej ruky ostal na tvári. Amanda na to celá sčervenela a vybehala z reštaurácie. Holly nezniesla pohľady hostí a zmizla za dverami kuchyne.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár