17 ročný chalan, Skoro Dunajská Streda, malá dedina..

Jusuf a Jozef kapitola 2

 2.kapitola

"Ó,scheiße!" Ponadával si Hans keď uvidel že jeho rotweiler "fikuje" susedovho bastarda-suku. "To nemyslíš vážne ty... No pome,poď sem! Debilné psisko!." Bismarck -ako sa volá to debilné psisko- poslúchol na slovo a ako vojak vykonávajúci rozkaz nadradeného sa zaradil ku pravej nohe svojho pána. Bola to divná dvojica,pes a človek spolupracujúci spolu, žijú spolu v chatrči, ktorú zdedil Hans po rodičoch. Nemal veľa známych a svoje narodeniny slávil v spoločnosti krčmy a Bismarcka. Bismarck bol jeho náhradný syn...

Vybrali sa do Mesta pozrieť sa na oddelenie žandárov či nepotrebujú pomoc od bývalého kolegu. Bol to ostrieľaný veterán , vojak Rakúsko-Uhorska, ktorý sa po vzniknutí Československa,pripojil ku žandárstvu.

"Nazdar kolegóó! Jak se máš legionáre?! Co se nestavíš častěji? Máme práci plný zuby!"-Ako vždy reval na plné hrdlo Pražák Jan.

"Daj mne pokoj,išiel som práve na trhy tak že sa zastavím...."

"Mám pre teba úlohu. Počuls o zavraždenom farárovi? Dostal ho na krk dajaký Arab čo robí nejaké privátne vyšetrovania lúpeží... Nechceš o ňom vedieť viac? Oplatíme ti to desiatimi Štefánikmi, na pozri že neklamem. Tak ideš do toho?"

"Niesom už starý na také nové veci? Predsa som nemec... Aj teraz cítiť zo mňa raňajky , klobása zapitá pivom. Nevyplaším ho?" V kancelárii sa spustil rehot dvoch kolegov,jeden vo výslužbe a druhý sa chystá...

"Tak prijímam misiu Johane!"

"Super!" Zajasal Pražák a spomenul si.

"Och bože a zabudol som ti oznámiť že máme zakázané si sem vliecť zvery,takže Bismarck tu už nieje vítaný. Teda aspoň nie oficiálne... "Servus chlapi!"

"Čau! A legionár ti sere na takéto nariadenia!" 




Zdieľaj článok na facebooku
1 odoberateľov

Komenty k článku