Sama so sebou

Pondelnajšie ráno sa začalo ako každé iné.Vonku bolo zamračené.Pomyslela som si, že to bude opäť jeden z tých nudných prázdninových dní,ktoré trávim doma kvôli nevydarenému počasiu. Ale musela som si ísť kúpiť električenku.V ten deň mi končila jej platnosť.Samozrejme mi nechceli predať trojmesačnú..chcú potvrdenie zo školy, čižo o mesiac možem ísť kupovať znovu.Tak som sa pobrala domov.Ale nejak sa mi tam ešte nechcelo. Tak som si povedala, že pôjdem peši.Takmer od zimného štadiónu po konečnú električiek(Astronomickú).Tak som si pomaličky vykračovala.Začalo poprchať.Dala som si na hlavu kapucňu,slúchadká mojho mp3 prehravača do uší a šla som ďalej.Po pár minútach chôdze som si uvedomila, že rytmus hudby vplyval na tempo mojej chôdze.Ako sa tak striedali všetky tie skvele pesničky sa však nestriedal iba krok ale aj moje myšlienky.Minovoľne, bez toho, aby som nad tym rozmyšľala.Rýchlejšie piesne mi vyčarili malý úsmev na perách a tie pomalšie ma ponarali do hlbších myšlienok.Ak by ma niekto v tej chvili pozoroval by si mohol mysliet, že vidí blázna.Ale poviem vám,bolo by mi to úplne jedno.Pretože nikto by nevytušil aký som mala pocit a hlavne pokoj vo svojom vnútri.Prechadzala som sa sama so sebou.Obyčajná niekoľko minútová prechádzka v daždi mi dala možnosť dokonale sa nad sebou a ľudmi okolo mňa zamyslieť...Je zvláštne aká maličkosť dokaže vyčariť úsmev.Normálne mi to naštartovalo veľmi príjemný deň.I ked slniečko v ten deň nevišlo, ja som ho v sebe mala...:o)

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu