Bola sotoba večer ale v bare sme boli len ty, ja a barman ktorý rád nerušil a len dolieval keď videl tu atmosféru, ktorá okolo nás bola.
"Nebolo to tak zlé" prehodila si medzi zubami a pozerala si na starý jukebox ktorý už dávno nepocítil ten sladký pocit vítazstva keď do neho niekto hodí peniaze.
"Nebolo to tak zlé alebo nebol som tak zlí ja?" snažil som sa s tebou nadviazať pohlad ale bola si myšlienkami niekde inde. V minulosti? V budúcnosti?
U každej ľudskej bytosti ktorú som stretol som buď vedel čo cíti, načo myslí alebo čo sa jej preháňa hlavou. Ty si bola iná. Bola si pre mna záhodou.
"Bol si vtipný...milovala som tvoj humor" sa stále si sa zamyslene pozerala na ten jukebox, ktorý ma prívádzal k nepríčetnosti.
"Pustíme si pesníčku, jednu ty jednu ja."
"Na hudbu nemám náladu." darovala si krátky pohľad a tvoja ruka namierila k mojmu stehnu. Prekrvil sa mi hned ako ucítil ten krásny dotyk.
"Takže povedz mi pravdu."
"Akú pravdu?"
"Pravdu ako to vidíš."
"Može niekto milovať viac osob?"
"To je otázka, može ale ja to neznesiem."
Nastalo ticho, fakt som ju mal ale s nou to bolo vždy ródeo s býkom u ktorého vždy keď ste si mysleli, že už ho skrotíte vás zhodil na zem. Bola skvelá.
"Bol si hrozný!"
"Bol som skvelý!"
"Bol si príšerní!"
"Bol som milí!"
"Bolo to krásne."
"Ale je koniec."
"Nechcem koniec."
"Ale musí byť."
Tvoja ruka hladila moj poklad cez rifle tak šikovne, že som sa bál prasknutia a rozbitia gombíkom pohár s morgenom.
Hladil som tvoje vlasy, pomali sa priblížil a pohladil tvoju jemnú tvár. Oči si mala smutné. Vedela si, že to musí skončiť, rovnako ako som to pochopil ja.
"Sme iný"
"Sme iný" stále som sa ti pozeral do očí, no pri náznaku o bozk si rýchlo skryla hlavu o moje rameno a pritiskla sa ku mne.
V objatí ktoré bolo teplé a chladné zároveň sme boli večnosť. Prišli hostia ale ich pohľad na nás im dlho nevydržal. Asi obydvaja vedeli, že to je pre nás bolestivé.
Sadli si ďalej a pomali ich začal skrývať cigaretoví dym.
"Poď do so mnou do Berlína."
"Nemám pas."
"Skočíme k tebe po pas, kúpim prvý lístok a už sa nikdy nevrátime."
"Už je na Berlín neskoro." Odtiahla si sa, len tvoja ruka zostala v mojích nohaviciach a bola si zamyslená "Nie som dobré dievča."
Zapálil som si ďalšiu cigaretu a v hlave som mal prázdno. Znovu si zopakovala "Nie som dobré dievča." a zostala si zamyslená tiež.
"Takže je koniec..." nemohol sa na teba ani pozrieť.
"Nechcem aby to bol koniec, chcem byť s tebou ale chcem byť aj s ním."
"Už sa neuvidíme, bude to tak lepšie."
S reprákov vrieskala Courtney:
I am so dumb
Just beam me up
I've had it all forever
I've had enough
Remember, you promised me
I'm dying, I'm dying, please
I want to, I need to be
Under your skin
Nikdy predtím sme si neboli tak blízko a zároveň tak ďaleko.
"Takže do Bratislavy už nepojdeme rovnako ako nie do Berlína."
"Ach Berlín..." pozrela si sa mi do očí a pomali si sa priblížila k mojej hlave, ktorá bola voľne opretá o stenu boxu v ktorom sme sedeli "bol by s tebou super."
"Ale nebude." tá pachuť bola hrozná. Celá si na mna zvalila a uchom počúvala tlkot mojho srdca ktorý bol pomalí.
Ten večer som ťa stratil ale boli sme si bližšie ako kedykoľvek predtím. Pár naproti vyzeral podobne ako my pred pár minútami. Barman sa tváril, že tam nie je a ja jediné načo som sa zmohol, bol pocit smutnej úľavy.
Tento vztah, ktorý bol lepší ako všetky horské dráhy dokopy sa konečne ukludnil a blížil sa k poslednému dejstvu.
"Chcem byť s tebou ale" konečne si prerušila to ticho slabým hláskom, ktorý som nikdy od teba nepočul "Ale ja nechcem byť tvoj kamarát, bude to tak lepšie, pre nás oboch."
Tvoje oči boli mokré, smutné a tak sklamané že som dostal zimomriavky keď som ich uvidel. Musel som ťa vziať celú do náruče a pevne ťa držať inak by si sa mi rozpadla na kúsky.
Krásny nežný bozk, tvoje pery boli tak sladké...
Odtrhol som sa "Bude lepšie keď pojdeme preč."
"Ako chceš...nechcem aby si odchádzal."
"Bude to tak..." a nasledoval ďalší krátky bozk.
"Ten chalan musí byť super"
"Aj tak ma nebude chcieť"
"To už sa nedozviem."
Slová, ktoré padali s mojich úst boli tak neskutočne chladné až som bol s toho sám prekvapení.
Nebol to rozchod, rozišli sme sa už 3 týždne pred tým. Tak čo sme tu robili? Chcel som to ja, si s tebou sadnúť.
Mali sme sa nenávidieť. Mali sme byť na seba hnusný. No boli sme si tak blízko. Boli sme ako jedno telo ako jedna duša, ktorá je ranená a rozdelená na dve polky.
Duša ktorá zažila toľko bolesti, že by ju spojenie zničilo.
"Neznášam toto mesto."
"Sama si si ho vybrala."
"Čo najskor ako sa bude dať sa odstahujem."
"Kam?" zdvihol som zrak na barmana a nenápadním gestom mu dal najavo, že mi dochádza alkohol.
"Tokyo, možno, neviem...niekam ďaleko," ponorená do svojich myšlienok si si zobrala s mojej krabičky ďalšiu cigaretu, ktorú si si zapálila zo zapaľovačom na ktorý si napísala NENAVIDIM LUDi "tu už nevydržím, ničí ma to."
"Zato nemože mesto, ničíš sa sama."
"Chcela som byť štastná tak veľmi ale nejde to."
"Ja som ťa chcel spraviť štastnou, spravil by som pre teba všetko."
Nastalo ticho držala si sa mojej ruky ako poslednej záchrany a ja som ti na pocit istotu ji jemne hladil palcom.
Vonku bola zima, kráčali sme vedľa seba ako dve osoby, ktoré blúdia a nevedie kam ich cesta dovedie. Celou cestou sme prehodili pár slov až sme sa ocitli pred tvojim bytom.
Zvonil mi telefon ale ani som nezaregistroval kto volal a už som ho vypol. Byt si mala ako vždy čistý, vkusne zariadení s obrazmi, ktoré si namaľovala vždy keď si potrebovala niečo zo seba dostať.
Všetky ti trvali chvílu len ten pre mna si nemohla dokončiť a ani mi ho ukázať. Pomali sme sa dostali k posteli a začali sa vyzliekať. Nikam sme sa neponáhlali, bol to náš poslední spoloční večer.
Už sme sa nemuseli na nič hrať. Pomali som do teba vnikol a ty si zastenala. Pozerala si sa mi do očí a mal som pocit ako keby si chcela si moj moje oči navždy uložiť v srdci.
Bolo to pomalé, nežné a smutné. Keď sme sa lúčili objal som ťa a povedal ti, že ťa nikdy nepustím, že utečieme na kraj sveta "Budeš mi chýbať." povedala si sucho. "Budeš mi chýbať." otočil som sa a zatvoril dvere.
Na druhý deň som dostal správu, že si mŕtva. Budeš mi chýbať zlato. Dve životom unavené duše. Jedna druhej ale dala dovod ďalej žiť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár