Mrdali sme tak dlho, že všetky moje svaly boli unavené.
Nemohol som prestať, potreboval som to zo seba dostať.
Potreboval som to zo seba dostať všetko.
Prírážal som a ona stenala, kričala, zarývala svoje nehty mi do chrbta.
Bola tak mokrá, že postel sa začala meniť v kúpalisko.
Topila sa blahom a moj vták dostával masáž. Vedel som, že ak ho dám von dnu ho nedostanem.
Ona už nevládala, bolelo ju to no aj tak neprestávala.
Chcela pokračovať a užívať si. Chcela sa nasýtiť poriadneho zvieracieho, drsného šukania.
Potrebovala to veľmi.
Potrebovala byť zničená.
Rozmrdaná ako največšia kurva.
Fackovaná, mučená, vyšukaná ako nikdy v živote.
Potrebovala na chvíľu zabudnúť na svatbu s nastávajúcim.

A ja?
Unavený, boleli ma všetky svaly, mal som pocit, že mi vták hned ako ho dostanem von odpadne.
Ale za nič na svete už niekoľko mesiacov som sa nemohol spraviť.
Pomali, nežne, tvrdo, drsne, rýchlo, pomali, romanticky, brutálne, šialene, milo, na všetky sposoby ale aj tak to nešlo.
Ako keby si moj vták povedal, že potrebuje niečo viacej.

Skončil som, už som toho mal dosť. Už to bolo príliš dlho.
Vytiahol som ho, dal jej pusu a ľahol si na chrbát.
Pritúlila sa a ja som sa pozeral do stropu.
Nemohol som sa na ňu pozrieť.
Zo všetkých možných dovodov ja som mal ten najhlúpejší.
Nechcel som aby videla samotu v mojich očiach.
Nechcel som aby videla ten smútok.
Sex bol výborní ale chýbali tomu city.
Nedokázal som ich dostať zo seba.
Ona to vedela. Pre mňa by spravila aj modré s neba ale nebolo to tam.

Pozrela sa na mna a videl som v jej očiach radosť, štastie. Dala mi pusu a utekala do sprchy.
Ja som odpočíval, pod mlákou čo spravila, vdychoval vonu jej ženskosti a premýšlal ako dlho to bude pokračovať.
Ako dlho budem mrdať ženy a dievčatá na ktorých mi nezáleží bez toho aby som sa spravil.
Moj vták má vlastní rozum a povedal si, že mi nedovolí tu slasť.
Budem výborní v tom uspokojiť každú, ktorá ju predo mnou otvorí ale ja tu slasť nepocítim.
Žeby čakal na tú pravú?
Žeby potreboval lásku?

Začal som premýšľať, že dovod prečo som práve zo zadanými je obrana pred vztahom, pred niečim viacej.
Osamelí, bezcitní vlk, ktorý presne vie ako nalákať svoju korisť.

Keď sa vrátila, bol som myšlienkami inde. Ľahla si ku mne a citíl som ako s hlboka dýcha.
Bol som si istý, že by pre mna spravila prvé a posledné.
Teda až do doby, než sa ako všetky pred ňou vráti k tomu svojmu.
Stal som sa jej zálohou keď na ňu príde.
A znova sa ma zmocnil ten pocit prázdna.
Patrím všetkým a pritom žiadnej.
Aké to musí byť krásne milovať a byť milovaný.

 Blog
Komentuj
 fotka
candy36  8. 6. 2013 09:17
Aaaaa tie hrúbky!
Napíš svoj komentár