svoj hlas,
som to iba ja, som to ešte ja,
sledujem si pulz.
nazývam to spúšť,
priepusť emočných krívd,
sa vyprázdnim,
vyvrhnutá kopa podívnín,
na stole, až slzy, čo všetko musí von.
prst v ozubenom oku pásky magneťaku,
zastaviť prúd hlasu,
tri krát sa doznal miesto aby zaprel,
aspoň raz.
rozum ma hlas z pásky triafa na kus mäsa päť plus jedna zo sústavy nefunkčne ľavý aj tak hučí jedinečný hladí tresce páli škrtí dotyk útok sebamedze sebaväzeň koniec voľnej éry citov
rozum prskal, duch sa varil, telo bublotalo,
nechel som a bol som pri tom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár