už nerozoznáš
pod domom náš tieň
vriem

tisíc krát
obtiahol som ukradnutou kriedou
pohŕdal pritom detským
nespím

na polici kliešte
klince vytrhni zo sľubov
v zuboch

a na lúke
trhám ich skôr
než dávam ti ich pod dvere
večne zelené

záveje
víno ochladilo
na stole prázdne

dnes sa neslávilo

 Báseň
Komentuj
 fotka
piotra  16. 3. 2014 11:20
veľmi prchký pocit to vo mne nechalo. alebo nie prchký, ale mnohotvárny, nestály... fú.
 fotka
ratsanares  16. 3. 2014 13:27
@piotra ďakujem. pretože som bol prchký a nestály v tej chvíli. to je ako keď ťa bolí zub a chvíľu si fajn a zrazu strašná bolesť. alebo keď bežíš a zrazu ti rupne v kolene. snažím sa hľadať stratené... márne.
 fotka
piotra  16. 3. 2014 13:43
vieš ako to býva, občas treba na chvíľku prestať hľadať a...
som inak narazila na tvoje články a musím Ti za to poslať úsmevy.
nech sú svetlé momenty o niečo menej prchké.
 fotka
ratsanares  16. 3. 2014 14:04
lenže ja to robim cely zivot, lebo to inak neviem. ak nemam motivaciu hladania niecoho tak sa moja vecne utrapena mysel citi prilis konfortne... a to ona neznesie!

na moje články? myslis tu na brd, alebo tam vonku? ak vonku tak dojdi na predstavenie sa pozrieť? tam sa síce nezrkadlí veľa s mojich tém (predsa len som tam len príručný orgán tento krát), ale možno sa ťa dotkne...
 fotka
piotra  16. 3. 2014 14:34
v tom prípade nie som vhodný adept na rady, lebo mi to je akosi povedomé trošku. komfort je pre tvoju myseľ nekomfortný. občas nevyhovieme nik/čomu.

vonku na mlk. ale info o predstaveniach nemám, mi prosím povedz viac, čo kedy a ako a prídem pokúšať dotyky !
Napíš svoj komentár