18 ročné dievča, Zmrzlinový zámok Vasilja Blaženého, Candyland

Takto vyzerá môj emočný bordel

Rada by som bola, keby mi každé ráno bolo iskrou v duši. Miesto toho prebúdzam sa do hustého dažďa a nemám dáždnik ani pršiplášť. A silno fúka. Viete ako silno fúka? A je hrozná zima. Viete aká hrozná zima?

Takéto melanchóliou pretkané obdobia mávam približne raz za mesiac, obyčajne trvá týždeň a pól. Týždeň a pól som vnútorne prázdna bytosť. Fungujem, ale nemám smer, stratím ho. Som iba také koliečko, ktoré sa krúti, ale nevie prečo. A plačem. Viete ako plačem? Emócie, opíjajú ma ako alkohol. V noci keď sa zotmie, bývam vždycky sám. Trápim sa. Plačem. Vymýšľam si. Na ulici je prázdno a ulici je smutno. Každý večer vyroní slzu za každý ohorok, ktorý darujem popolníku. Som štedrá. Každý večer vyfajčím jednu za každú pusu, ktorú som ti nestihla dať. A za pusu tvojim rukám. Jednu špeciálne veľkú tvojím stehnám. Ťažko sa mi neplače, keď soundtrack môjho dňa má len jednu skladbu. O to ťažšie, keď je to nejaká Ne me quitte pas. Som emočne veľmi labilný človek, za čo hádam zodpovedajú pofidérne vzťahy medzi mnou a mojou matkou. Bože, matky.

Toto obdobie sa poctivo strieda s obdobím skvelo euforickým. Všetko má zmysel a formu. Každej duši sa dá vytvoriť forma, ktorou bude ľudom prinášať šťastie a radosť. A zároveň každej forme sa dá vytvoriť duša. Z pokazenej hliny, zo špinavého plátna, z počarbaných papierov, z krivých rúk, z nepríjemného neharmonicky nemelodického zvuku, z kostrbatých nelogických dialógov. Dá sa to. Všetko rastie vysoko k nebu a všetko počas toho tancuje. Vrátane mňa. Každé ráno vstávam ako by som bola slnko vašich dní a žiarim energiou. Energia zo mňa strieka ako krv z tepny. Rozprávam pičoviny kdekomu a úplne bez príčiny, a ľudia si povedia, že mi jebe na hlavu, ale keďže to už o sebe viem, nič ma viac nedokáže rozhodiť. Nič mi nevezme vášeň pre život, moju vitalitu, šialenosť. Ktorú tak moc milujem, že mám. Celý svet je javisko a ja si hrám, hrám si čo chcem a s kým chcem. S kamošom sa zahráme na Top Gear , on je autíčko, ja som Jeremy Clarkson a jazdím. Keď som niekde s rodičmi, hráme sa Pelíšky. V škole hráme 12 rozhnevaných mužov. Alebo Útek z väznice Shawshank. S mužom na zástavke Čakáme na Godota. 


Skladám za to vďaku životu, ďakujem životu, ospevujem život, obtancúvam život, som plná lásky. A keď sa ma toľko ľudí opýta: „...ale kde sa v tebe berie všetka tá ľudskosť?“, odpovedám veľmi jednoducho. Hovorím, že je to láska, to, čo ma poháňa, aby som sa každý deň púšťala do vecí, ktoré život prináša, a aby som z tých vecí učinila dar, dar, DAR, dar samej seba.

Chcem ešte napísať kopec vecí, ale opúšťa a schopnosť krotiť a zladiť myšlienky s rukami, takže pac a pusu :*






Zdieľaj článok na facebooku
11 odoberateľov
Rebarboe

hehe no čo káámoši... ako sa vám žije ? ( ͡° ͜ʖ ͡°)

Komenty k článku