18 ročné dievča, Zmrzlinový zámok Vasilja Blaženého, Candyland

Teréziin sakrálny orgazmus

V roku 1646, Lorenzo Bernini dokončí svoje dielo, určené na skrášľovanie interiéru pravdepodobne nejakého chrámu priamo v centre Vatikánu. Je 17. storočie. Barok v rozpuku, všetkého je všade veľa, všetko chce vyraziť dych. Prečo? Po Renesancii, jej antropocentrizme, humanizme, realizme spoločnosť musí sklopiť zrak, uskromniť sa, tak ako to v minulosti zatiaľ vždy bolo, striedanie trendov. A Cirkev Svätá prichádza do nového storočia bez svojich veriacich. Na tom sa pričinil Martin Luther a jeho reformácia Cirkvi Svätej. 

( Lorenzo Bernini )

Cirkev Svätá stráca vplyv, veriacich, tým pádom sa chytajú hádam posledného stebielka trávy. Hrajú na dojem, chcú ľudí ohúriť. "Toto vieme, toto dokážeme. Toto sme dokázali postaviť. Boh nám doprial možnosť stvoriť tieto dych berúce veci, diela, stavby. Pozerajte sa..."

Taktiež: ľudia sa boja, žijú v neistote, cirkev ich zastrašuje peklom, diablom. A ľudia sa boja. Boja sa pekla, diabla, tak sa modlia a chodia do kostola. A Cirkev bohatne len taký fukot.

Zároveň...Ako žije barokový človek? Žije v biede a chudobe, berúc na vedomie, že každý nový deň preňho môže byť ten posledný. Vojny, mor, peniaze nie sú, všetky má cirkev. 

(Logicky, tak ako bol barok šialený a preexponovaný, prezdobený, výšperkovaný, človek by barokové sochárstvo pripodobňoval helenistickému obdobiu gréckeho sochárstva. Helenizmus je teatrálny, dramatický, prehnaný, vyhrotený, fatalistický. Toto je skulptúra Laokoón a jeho synovia. 



Telo dospelého muža ( Laokoóna ) je obrovské, hrubé, svalnaté, silné, mocné.Teatrálny výjav, kedy Laokoón zachraňuje synov pred smrťou. Hodí sa mi to k baroku, pasuje to tam tou svojou myšlienkou. Avšak, Extáza Svätej Terézie, nehľadiac na to, že už názov vypovedá o zaujímavom výjave, skôr nasleduje klasické obdobie gréckeho sochárstva. Postavy sú vytesané po vzore antického ideálu, muži sú prirodzene silní a veľkí, ženy krásne. )


(Afrodita Knídska, klasika)

Berniniho socha je krátko po odhalení premiestnená z centra Vatikánu do kaplnky Cornaro, pretože hoci viacerí považujú dielo za dokonalú prácu hodnú pozornosti, pápež Urban VIII. si to nemyslí, a označí dielo za nemravné pre Vatikán.


(Extáza sv. Terézie)

Istý kritik korunoval Berniniho Extázu Svätej Terézie za najnevhodnejšiu výzdobu aká bola kedy umiestnená v kresťanskom chráme. Aj ked je dielo z hľadska odvedenej práce absolútne dokonalé, umožňuje nám vidieť Teréziu ako leží na chrbte v záchvate čohosi, čo mnohým pripomína orgazmus.

Svätá Terezia je za svätú vyhlásená po tom, čo prehlási, že ju navštívil anjel, keď spala. Opisuje to takto:

" ...jeho veľký zlatý šíp...plný ohňa...sa niekoľkokrát do mňa vnoril...prenikol hlboko do útrob môjho tela...slasť taká veľká, že si hádam nikto nemohol želať, aby sa skončila. "

Odborníci na slovo vzatí nazývajú tento transcendentálny zážitok asketickým erotizmom. A vždy mi bolo jasne vypichnuté, že rozhodne nejde o dielo sexuálneho charakteru. Ide o hlboko duchovný zážitok, ktorý nemá nič spoločné s orgazmom. Ale...skúsme byť realisti, lebo vtedy to fakt dáva zmysel. Celkom...trochu.







Zdieľaj článok na facebooku
11 odoberateľov
Rebarboe

- Co je to Majore Lawrenci, co vás tak osobne přitahuje k poušti? - Je čistá... mám jí rád... protože je čistá.

Komenty k článku

  1. 1
    Ryu4

    24 ročný chalan

    Aj v barokovej literatúre existuje odnož tzv. mysticko-erotickej lyriky, v ktorej sú duchovné stavy stvárňované prostriedkami ľúbostnej/erotickej poézie (na štýl biblickej Piesne piesní). Osobne by som to nebral tak že buď je to vyobrazenie orgazmu alebo je to vyobrazenie duchovnej extázy, proste v určitom zmysle je to zrejme oboje, pre duchovné umenie je totiž typické že na vyjadrenie posvätných obsahov si autori požičiavajú analógie zo sveta "nízkeho", telesného, takže čítať sa to dá v podstate oboma spôsobmi, s tým že zaujímavé je podľa mňa práve to napätie medzi tými dvomi významovými pólmi (podobne je to s už spomenutou Piesňou piesní, ktorá je typickým príkladom erotickej lyriky, ale zároveň sa dá čítať ako duchovná alegória).