vidím množstvo mojich zblúdilých ciest.
V hlave kvantá myšlienok zvláštnych
a šum z tých ciest potichu hlasných.
Vôkol hmla stúpa z chladnej zeme,
v nej hýbu sa neforemné tiene.
Neviem či to je sen, nočná mora,
realita, čo ma k sebe volá?
V diaľke zvuk kostolného zvona,
a nejaká sladká známa vôňa.
Prebúdza ma zo sna, čo nebol sen,
nedosiahnuteľný je ešte deň.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár