keď je všetko podvod.
Načo dýchať a žiť,
načo vôbec tu byť.
Opustila som seba,
načo mi to treba.
Trpieť a čakať smrť,
tak krič, krvácaj, smúť.
Budeš si pamätať,
spomienky zamietať.
Obzri sa do zadu,
na tu chabú zradu.
Ten pohľad v zrkadle-
rozbiješ-si tu stále.
Zhnusíš sa nad sebou,
nadomnou trápenou.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
tomice27
28. 3.marca 2009 17:29
Hrozne pesimistické... don´t worry, be happy!!!
Napíš svoj komentár