Na začiatok sa k jednému priznám. Túto novelku som neprečítal, ale som si ju pustil ako audiobook. A možno práve to spôsobilo všetko, čo sa potom vo mne nakopilo, lebo pri počúvaní tohto príbehu všetko je oveľa intenzívnejšie a silnejšie. A miloval som každú jednu minútu z toho. A ešte jedno vám poviem. Už som skoro neveril, že ma niekedy Stephen King skutočne vydesí ako vo svojich poviedkách v „Night Shift.“ „Mile 81“ ma však presvedčil, že Stephen King je späť a v najlepšej forme. A jedno je tu ešte krásne vidno. Pamätáte sa keď som pri „Cell“ a „From A Buick 8“ hovoril, že by to celé vyniklo lepšie ako poviedka alebo novelka? Toto dielo to dokazuje. O čom to teda je?
Začína to vlastne veľmi zvláštne, kde vidíme mladého chlapca Peta Simonsa, ktorý ide do opusteného baru, kde sa zvyknú opíjať stredoškoláci, aby neboli na očiach. Za ním sa však vyberie zablatené auto, ktoré však narazí do barelov, ktoré ho zabrzdia a nemôže pokračovať v ceste. Nakoľko všetko ale vyzerá ako havária, pristavia sa pri ňom ľudia, aby sa uistili, že je všetko v poriadku. Lenže to už je len krok od toho, aby sa stali obedom nenažraného vozidla.
V prípade, že ste čítali poviedku „Raft“, tak viete presne všetko, čo je na tomto fascinujúce. „Mile 81“ je horor, ako za starých čias, kedy King skutočne chcel využiť možnosti, ako svojich čitateľov vydesiť. Osobne si myslím, že tieto dve dielka majú spoločného viac, než sa na prvý pohľad zdá. Ale čo robí toto dielo silnejšie je fakt, že tu budeme mať aj mladú rodinku, ktorá narazí na to vozidlo po návrate so zábavného parku so svojimi deťmi. A chlapec má 3 roky a dievča asi 6. A stanú sa svedkami zožrania vlastných rodičov, po ktorých absolútne nič neostane. Je to desivé, je to strašidelné a najmä oveľa silnejšie prežívate situáciu, do ktorej sa tieto deti dostali. A novelka využíva každý moment, ktorý môže, aby nás vydesila takýmito momentkami. Osobne si však myslím, že tento bol najsilnejší v celej novele. Takže atmosféra je konečne tak silná, ako som chcel vidieť už od Kinga dávno. Ale je to to jediné? Kdeže.
Postavy v tejto knihe sú veľmi uveriteľné a dobre spracované. Prežívame každý jeden krok, ktorý urobia. Každý tikot hodín, všetko žijeme s nimi, lebo vieme, do čoho idú. A najlepšie na tom všetkom je, že priam dúfate, že sa rozhodnú otočiť, že sa rozhodnú vrátiť do auta, naštartovať a utiecť. A to je to, čo robilo Kingove knihy fantastické. Lebo sme chceli, aby to všetko dopadlo inak, než viete, že to dopadne. Osobne som to dúfal aspoň pri pani Lussierovej.
A čo sa týka záveru, tak všetci poznáme Kinga. Nie je to človek, ktorý by bol veľmi zlý ku svojim postavám a očakávate happyend. Na druhú stranu som si však spomenul na záver „Raftu“ a to už dalo všetkému nový nádych. A priam sa mi drali myšlienky: „Čo keď to nezvládnu? Čo ak všetci umrú?“ A keď si človek toto uvedomí, tak presne vie, že King tentokrát priniesol niečo skutočne silné. A moje srdce v krku ma o tom presvedčilo. Po dopočúvaní poviedky som si musel spraviť prechádzku, aby som si vyvetral hlavu, lebo to bolo niečo skutočne silné, hororové a maximálne strašidelné. A preto poviem na záver, ak ste očakávali Kinga so skutočným hororom, tak konečne sa mu to konečne podarilo. „Mile 81“ má v sebe všetko. Je to desivé, je to silné, je to plné očakávaní, je to maximálne silné, neviem čo mám viac ešte dodať. Ak chcete poriadny horor, toto je niečo, čo si musíte čeknúť. A ak to chcete s poriadnou atmosférou, tak si to pustite ako ja v audiobook forme na Youtube. Nemali by ste mať problém nájsť to tam. Ten zážitok je viac než kvalitný. Za mňa je toto jednoznačne áno.
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár