Dnes som si opäť vychutnal sekanie cibuľky, maganie zakorenenej mäsovej zmesy a zarábanie zásmažky na lahodnú pikantnú paradajkovú omáčku. Neteším sa ani na ten konečný čin, keď to jedlo už budem jesť, pretože ho budem len prehĺtať natlakovanou špinavou papuľou budem ho premieľať zo strany na stranu, dychčať a grgať v pasií rozvalený za stolom. Človek potom len vyčerpaný ľahne a vypne. Ale ten pôžitok z prípravy jedla, to kreatívne, to božské, to má gule. A keď sú tie gule v paradajkovej lahodnej chili omáčke a niektoré sú ešte aj natlačené do mohutánskych hrubých zelených paprík, tak to má aj srdce. Útroby moc nemusím ale ono sa to tak vraví, že v tom jedle je ponechané srdce, samozrejme že som tam svoje srdce nedával a ani svoje gule.
Varenie a príprava jedla by mala byť pre muža, ako živiteľa rodiny principiálnou záležitosťou keďže aj toho najviac zožerie. A ak má mať jedlo gule tak to platí dvojnásobne. Koľkokrát sme sa sami muži nechali protiprávne dámami obsluhovať pokiaľ išlo o slivkové gule, kokosové guličky, alebo krokety? To je jedno, muži tiež sem tam robia píčoviny.
Ale aby sme si v tomto smere urobili jasno. Nemám rád mužov ktorý nevedia variť. Ale ženy ktoré nevedia variť, to už je iná vec.. Ženy ktoré nevedia absolútne nič navariť a sú lenivé niečo upratovať sú veľmi vhodnou ideálnou partnerkou pre kreatívneho muža a dokonca sú viac sexi ako upratovačky a viac prítulné ako kuchárky. Muž ktorý má v sebe pud Adama, ktorý vyrastá ako samostatná jednotka ktorá si nápadito vytvára svoj život predsa nechce, aby mu jeho partnerka upratovala jeho obľúbenú zbierku vrchnáčikov od chlastu, aby mu utierala prach okolo šuplíkov s pornočasopismi, aby ho v sobotu doobeda budila vysávačom, a takýto muž si ani neželá aby mu partnerka vyvárala jeho obľúbené jedlá. Bol by to katastrofický scenár spolunažívania hlavne cez víkendy keď si chce každý vychutnať chvíle pri sporáku. Toto sa ale bohužiaľ v súčasnosti deje. V rodinách vznikajú búrlivé hádky kvôli pripraveným jedlám ženami, ktoré často vyústia v rodinné násilie, právne označované ako týranie zverenou osobou. Kto z nás si nevypočul buzeráciu od vlastného otca na mamine jedlo, žil v rodine kde je otec gay alebo hermafrodit. Niekedy je ťažké dokázať či je týraná kuchárka alebo stravujúci, keďže partner zverenej osoby môže byť aj čistá zver ktorému zle artikuluje jazyk a jeho chuťové bunky zlé reagujú na daný podnet a dochádza k vzájomnému nepochopeniu. Vtedy by sa však mal právne označovať partner zverenej osoby ako zverná osoba, ktorej ani za toho Boha nič nechúti.
Zbytočné nekonečné rodinné konflikty kvôli jedlu si berú svoju daň, neustále obehovačky kto z koho: kto vie presne odhadnúť koľko sa má brokolica variť, koľko dk slaniny použiť na bryndzové halušky keď ja slaninu nejem a starý jej zožerie , koľko soli, koľko cukru, a nie je to len o množstvách a časových intervaloch ale aj o nových chutiach a o experimentovaní. Niektoré mamičky experimentujú v zásade len s mäsom v 50% akcií pred zárukou a niektorý oteckovia zas radi experimentujú so sáčkovými polievkami. Potom hrdo pri prechádzke v Lidli sa pochvália pred partnerkou : Umm tá je dobrá tu som minule varil!
Jednoducho každý chlap sníva o žene ktorá bude milá, nekonfliktná, krásna a povedzme že aj múdra, ale nie moc. Gazdinky už nejak prischli našim babkám, starkám... a máloktorý chlap by chcel ženu ktorá mu bude pripomínať babičku, aj keď niektoré veci sa vracajú do módy.
Ja osobne by som dal určite prednosť partnerke s bujne vyvinutím gastronómnym vkusom, s citlivým degustátorským jazýčkom, a s intelektuálnou potrebou zhovárať sa o pôžitku, lahodnosti a vášní všetkých chutí obsiahnutých v jedle. Následne sa tieto pozitívne chute prenesú aj do nášho harmonického vzťahu. Ženám neprináleží právo variť aj preto že z evolučného pôsobenia času sa z toho stála aká si otravná povinnosť a zbytočná záťaž na drahý lak na nechty.
Však existujú takisto muži ktorý nevedia variť a tu sa vyskytuje hlavný problém číslo dva, omnoho závažnejší. Muž ktorý nevie variť by mal byť vnímaný ako za sprosté decko nevykojené ktoré do konca života na partnerku kričí: Mamííí ,ja som hladnýýý! Muž ktorý by mal predstavovať sex-symbol v kuchyni ako dravá postava túžiaca o dokonalú zmes chutí a vôní v úmysle uspokojiť svoj živočíšny pud sa nažrať, by nikdy nemal žiadať citlivú, krásnu, lenivú partnerku aby mu urobila jesť. Je to minimálne tak zvrhlé ako vidieť v Lets Dance Petra Marcina s fúzami. Profesijným dôkazom je aj to, že povolanie kuchárov robia z väčšej časti muži alebo ženy ktoré sa na mužov podobajú, čiže majú genetický predpoklad byť mužom s prsiami a vagínou.
Pri varení ale treba používať gule a preto tieto kuchárky zväčša pracujú v školských jedálňach kde nie sú veľké nároky na stravu, kde to nikomu nevadí a nikomu nechutí a ako samotné deti vravia: kde jedlo vyzerá ako keby bolo tri krát vygrcané. Samozrejme je v tom z časti aj to že recepty sa nemenili od pádu Veľkomoravskej ryže, preto aj tá tarhoňa, moravske buchty, bravčové na vode a pod.. Iste ale stále platí jedno zásadne pravidlo: čo si si upiekol to si aj zec .

 Blog
Komentuj
 fotka
hippiechick  22. 11. 2011 20:32
Napíš svoj komentár