Dobrodinec z Patary

Po vzore birdzáka Vreskota (je mi divné volať ťa takto,ale neviem tvoje krstné meno,tak používam nick), som sa v dnešný sviatočný deň rozhodol aj ja napísať nejaký ten kresťanský, filozofický blog. Zrejme by bolo dobré pripomenúť si, kto to ten Mikuláš vlastne bol, aby sme si ho nepredstavovali len akýsi predvoj Santa Clausa, ktorý nosí sladkosti, zatiaľ čo jeho "veľký brat" chodí na Vianoce s veľkými darmi. 

Napriek tomu, že pochádzal z finančne dobre zabezpečenej rodiny, bol skromným a zdržanlivým človekom, ktorý sa pravidelne postil (údajne v stredu a v piatok jedol iba raz, a to až večer). Tak, ako netúžil po svetských majetkoch, netúžil ani po sláve: Ked obdaroval tri mladé dievčatá, aby si na veno nemuseli ísť zarobiť do nevestinca, ich otec mu chcel verejne podakovať. Mikuláš ho však prosil, aby o tomto dobrodinstve nikomu nehovoril, a dakoval zaň iba v modlitbách bohu. Otec bol však z jeho dobrého, nezištného skutku tak šťastný a dojatý, že o ňom porozprával všade, kam prišiel, čo je azda i dobré, ved vdaka tomu o Mikulášovej štedrosti vieme až dodnes a môžme si ju pripomínať.

Menej známym príbehom o Mikulášovi je ten, ako raz prišiel do istej dedinky na somárovi, ktorý zastal pred jedným domom a nechcel sa od neho ani pohnúť. Bývala v ňom slobodná matka, ktorá sa s láskou prihovárala svojmu dieťaťu, a plakala,pretože ho nemala čím nakrmiť. 

,,Ten, kto sa vie tak milo inému prihovárať, nemôže byť veru zlý! Kto vie, čo všetko sa tu stalo a nik jej nepomohol! Nech si iní ľudia vravia, čo chcú!" Povedal si Mikuláš a napriek tomu,že sa ostatní obyvatelia obce dívali na ženu takpovediac "cez prsty", nedbal na ich reči a ženu obdaroval. 

Z týchto činov nám vyplýva jasné posolstvo- konať dobré skutky nie pre vlastný imidž, ale potichu a s pokorou v srdci tak ako Mikuláš. I ked je človek z bohatej rodiny, neprepadnúť materializmu a pýche. Začiatkom decembra sa rozbiehajú rôzne charitatívne akcie, pri ktorých si všímam, že istým skupinám ľudí sa nevenuje až taká pozornosť ako iným. Predsa len, s deťmi a psíkmi sa dobre fotí, človeku to pozdvihne imidž na sociálnych sieťach či médiách, no fotky s bezdomovcami by zrejme neboli až také "cool". Mnohí hovoria, že ľudia z okraja spoločnosti si pomoc ani nezaslúžia, ved je to ich chyba, že sú chudobní a dostali sa do takej zlej životnej situácie, keby boli šikovní biznsmeni či IT-čkári, také niečo by sa im nestalo! 

Myslím,že práve sviatok svätého Mikuláša nám ukazuje, že pomáhať treba všade, kde je to potrebné, bez takéhoto posudzovania a povýšenectva, lebo len takéto činy kultivujú naše duše a približujú nás k bohu. Preto netreba zabúdať ani na OZ pomáhajúce ľudom bez domova a podobným "zblúdeným dušiam" z okraja spoločnosti. 

Zdieľaj článok na facebooku
27 odoberateľov
Riddler

Suverénny víťaz nástenkového tendra, olympijsky víťaz vo vrhu tieňom (talent podedil po dedkovi, ktorý vrhal očnými tieňmi na turnaji latentných homosexuálov, a otcovi, ktorý bol za vlády Dzurindu v tieňovej vláde), obávaný zlodej slnečníc skladajúci piesne a cement z vlečky, v pornopriemysle známy pod pseudonymom Baron Prášil.

Komenty k článku