Ticho

Myslel som, že ak to jedného dňa príde, bude to okamžitá explozia, ktorá rozhádže všetko navôkol, spôsobí chaos a paniku. Že sa ozve strašná rana, po ktorej nezostane ani, ako sa zvykne hovorievať, kameň na kameni. 

No napodiv, nastalo iba ticho. Celý svet sa v tom okamihu zastavil: ručičky na hodinách prestali obiehať dookola, zastavila sa doprava aj ľudia kráčajúci po uliciach. Vietor zrazu prestal pofukovať a vrcholky stromov sú nehybné, tak ako nehybné sú aj moje ruky a nohy. 

,,Halo, je tam vnútri niekto?" zakričal som do svojho vnútra. 

Snažil som sa, aby môj hlas znel pevne a sebaisto, no namiesto toho zo mňa vyšiel ustráchaný, rozochvený zvuk, ako ked potiahnete slákom po rozladených husliach. Čakám päť sekúnd... desať sekúnd...stále žiadna odpoved. Blackout postihol aj moje vlastné orgány. Srdce, žalúdok, pľúca- šok ochromil celý organizmus, každá jeho zložka funguje iba v úspornom režime. 

Takže to znamená, že som zachránený? Nič zlé sa neudeje? 

Nie, to by bol naivný sebaklam. Dobre viem, že nastalo ticho pred búrkou. Explozia sa čoskoro dostaví, po uliciach začnú tiecť prúdy vody, zem sa začne otriasať, a budovy zachváti požiar. Všetky moje vnútornosti budú hlasno kričať, a ja ich nedokážem utíšiť. Bolo fajn byť súčasťou birdzu, no teraz už budem len súčasťou tejto apokalypsy. 

Zdieľaj článok na facebooku
36 odoberateľov
Riddler

Vyschnutý z ústavu človek.

Komenty k článku