Venované s úctou pani Márii

Pred chvíľou som sa dozvedel, že moja bývalá dlhoročná suseda zomrela. Dožila sa vysokého veku, mala vyše 90 rokov, dožila sa vnúčat i pravnúčat. Bodaj by sa každý jeden človek na svete dožil tak vysokého veku a nik neumieral predčasne pri nehodách či následkom zákerných chorôb. 

Jej život nebol jednoduchý: už od raného detstva musela pomáhať rodičom pri rôznych prácach. Pamätám si, ako mi kedysi hovorila, že ešte predtým, než šla do školy, musela vyhnať kravy na pašu, a po škole sa im znovu venovať. Jej prvý manžel zomrel, zostala sama s malými deťmi. Vychovávala ich v malom domčeku v skromných podmienkach, no napriek tomu v ňom vždy mali čisto a útulne, zo všetkých síl sa snažila, aby mali všetko čo potrebujú. 

Jej prvého manžela som nepoznal, zomrel skôr než som sa narodil, no toho druhého áno: vedel pliesť prútené košíky, najmä počas zimných dní sa pri piecke venoval tejto svojej záľube. Ked som ako malý chlapec chodieval do školy, občas sme sa ráno stretli na našej ulici a on sa ma spýtal: Tak čo, už ťa zase vyhnali do tej školy? 

Ich pes sa volal Ťapko: radostne skákal na každého, kto vošiel do dvora- už si ani nepamätám, aké to bolo plemeno, myslím, že takzvaná ,,pouličná zmes", no i tak bol veľmi milý a vedel si svojou spontánnosťou a hravosťou získať srdce človeka. Ked už bol starý, sluch mu príliš dobre neslúžil a to sa mu jedného dňa stalo osudným, ked ho na ulici zrazilo auto.

Každému z vás by som prial mať takú susedu: bola to žena, ktorá ked na svojom dvore zapálila oheň v ohnisku, neprišla to svojim susedom iba oznámiť, ako sa to vrámci dobrých susedských vzťahov na dedine robieva, aby si na chvíľu zvesili svoje vypraté, sušiace sa prádlo. Bola to suseda ktorá ho sama pozbierala a priniesla až priamo k dverám. Bola to suseda, ktorá si pamätala dátumy narodenín i menín nielen svojich detí a vnúčat, ale aj tých mojich, a vždy mi prišla zablahoželať s kyticou vlastnoručne vypestovaných kvetín. 

Bola to suseda, ktorá ked nás videla sadiť zemiaky na našom, kedysi pomerne rozľahlom poli, mohla sa iba tak formálne, zo slušnosti opýtať, či náhodou netreba prísť pomôcť: ona namiesto toho bez váhania prišla a zapojla sa do práce ako člen rodiny. 

Pretože takýto sused, to už nie je len človek ktorého pozdravíte a prehodíte pár slov. Takýto sused je už čosi ako člen rodiny. Bola mi vzorom čo sa týka skromného, poctivého života, naučila ma že veľkorysý a štedrý môže byť aj človek, ktorý toho veľa nemá.


Zdieľaj článok na facebooku
38 odoberateľov
Riddler

Vyschnutý z ústavu človek.

Komenty k článku

  1. 1
    1ggy

    22 ročný chalan
    Zvolen

    Spomenul som si na svoju prababku, ktorá bola tiež silným a starostlivým človekom, ktorý rozdával viac, než mal :) Napriek tomu, že zomrela keď som bol ešte malý, ma silno v živote ovplyvnila :) Ďakujem za tento článok (thumbs)
  2. 2
    Marcello1111

    31 ročný muž

    je to veľmi zaujímavé, tie babky ako by boli všetky cez "kopír" zrodené...láskavé milé, trpiace a obetujúce svoj drahocenný život...
    človek to vidí v kostole, vo svojich zrobených rukách stískajú svätý ruženček a modliac sa za svojich blízkych s láskou na perách prosiac Boha, aby ich vyslyšal...
    také su naše babky....
  3. 14
    Tomas55555

    24 ročný chalan

    @Marcello1111 Nejde mi ti písat správy.