A konečne som schopná niečo napísať. Fáza kretén prešla, fáza smútok tiež, fáza užívanie slobody tak isto.
Teraz sa nachádzam vo fáze kreténosmútoksloboda. A je to zmiešané.
Strašne mi chýbaš. Vieš o tom ?
Nevieš. Nedáš sa chytiť, nepočuješ ma, nevieš kde teraz som, necítiš ma...
Hovorím o tebe...hej o tebe... nie o ňom. O tebe moja milá. Hovorím o láske.
Chýbaš mi malá, nežná, romantická, starostlivá. Prečo si mi ty "amor nacápaný" poslal do cesty kreténa , keď som bola tak pripravená ľúbiť? Prečo som musela do riti všetko toto cítiť v nesprávnom čase , na nesprávnom mieste k nesprávnemu človeku ?! Prečo mám v hlave toľko prečo ?
Cítim sa malá, stratená vo veľkom svete kde ma nikto nechráni. Cítim sa silná a hľadám ako z toho von. Cítim sa bezradná, lebo to neviem nájsť. Poprosím niekoho kompetentného z hora, z dola aby mi z toho pomohol !
Viem, že to prejde. Bude dobre, zamestnávaj sa, bav sa, užívaj si blá blá blá...To aj robím a som šťastná. Ale tu vnútri tá zrada tak bolí.
Dobre. Utriem si slzy a poprosím ešte raz povolaného, pretože ja mám teraz priveľa práce s rozdávaním úsmevu, aby na môj ubolený kúsok mňa nezabudol.
Ďakujem
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
smajdalf
19. 4.apríla 2012 22:37
Tak si teda napisala... Pomozeme, neboj
2
niekedy Hronského človek milión, čo je tvrdší než kameň a mocnejši než oceľ a inokedy zas stopárov sprievodca po galaxii,pre ktorého zjavne neplatia zákony gravitácie..ale presne kvôli tomuto je život krásny...tá nevyspytateľnosť je zarážajúco-fascinujúca
Napíš svoj komentár