Tento oddaný pivár verný a štamgast krčmy u Platiaceho Držhubu toho nerobil veľa. Vlastne postačí, ak vám opíšem kľúčový okamih jeho života. Tak či tak bol do pol ôsmej večer rovnaký ako ostatné.
Lojzovo rutinné ráno... Bolo skrátka rutinné. Azda iba obsah záchoda bol trochu divokejší vďaka dlhej noci. Cestou na miesto, kam aj králi chodievajú sami si dal zovrieť vodu na kávu, ktorou potom zapíjal opicu a džemovú veku. Zdravo napapaný a reprezentatívne oblečený si ešte pred zrkadlom pohladil husté, mierne prešedivené fúzy a rednúce vlasy a vydal sa zarábať peiaze deväťdesiat deväť percentám obyčajných ľudí. Osem hodín žmúrenia do monitora človeka nudí a tak si medzi počítaním cudzích peňazí, ktoré nikto nikdy nevidel a ani nikdy neuvidí prezeral internet. Stránky v cudzích jazykoch prečítať nedokázal a tie zlovenské stále omieľali kauzu "Neandertálec," ktorá mu bola úplne ukradnutá, tak ako aj celá politika.
O štvrtej poobede sa Lojzo z práce konečne odpísal a pobral sa pešo k Platiacemu Držhubovi. Krčma bola celkom blízko banky Hrabmann, Lojzovho pracoviska. Krátku chvíľu, asi tri pivá, sedel sám. Potom si k nemu prisadol nečakaný hosť. Nebol to nikto iný, ako Samojed Noha, Lojzov kamarát zo sopliackych čias. Hneď sa rozhovorili o starých časoch. Po ďalších siedmych pivách a mnohých vodkách padla reč na politiku. Lojzo už bol kvalitne nacenganý a tak zabudol, že politika ho vlastne nezaujíma. Súhlasne kýval hlavou, pritakával, občas rozhorčene skríkol. Keď sa už Samojedov a Lojzov krik príliš vystupňoval a sprotivil sa väčšine slopajov, nešetrne ich vypravadili z krčmy.
Nahnevaní na systém sa teda tackavo na námestie pred vládnym palácom, kde už vybľakovala masa nespokojných pracujúcich i nepracujúcich. Predchvíľou pokojný protest sa pozvoľna menil na divú veselicu v prospech policajných ťažkoodencov, tiež prezývaných fízli, zelení, chlpatí, pándle a podobne. Bujaro metali obuškami, slznými granátmi a udržovadlami poriadku od výmyslu sveta. Dav začínal pripomínať sopku, hroziacu náhodným ncivým výbuchom. V tejto situácii, ľudoopovo nazývanej "bordel" prihrmeli dve veľké bruchaté opité hovädá. Reč je samozrejme o dvojici Božehrúz-Noha, ktorá sa predrala až k bráne na nádvorie paláca. Tam ich polícia statne vymasírovala a lízajúc si rany, stiahli sa kamaráti späť do davu, aby vymysleli dajaký ohromný plán. Keď pozbierali nové sily, obaja sa s neľudskou silou vrhli na dvoch policajtov chatrnejšej postavy a stiahli ich do davu. Keď sa o nich postarali, nasadili si ich výzbroj a výstroj a hurá do nich!!! Dav nasledoval príklad dvoch statočných bojovníkov za slobodu a s revom sa za nimi pustil. Ako trójski hrdinovia mlátili a schytávali na čele klinu, ktorý ako prílivová vlna dorážal na hradbu ťažkoodencov. Ako prílivová vlna tiež hradbu zmietli a jedným dychom vyrazili aj bránu. Lúza sa vovalila dnu, páchajúc herézu na svätých miestach, po ktorých chodievali za oných čias len vyvolení. V palácisamotnom zhadzovali na obrazy chlebodarcov na zem a chlebordarcov samotných zase zhadzovali z okien.
Duo Božehrúz-Noha zatiaľ hľadalo izby predsedu vlády, najmocnejšieho mocnárovitého mocnára Lajosa Oberhausera Francoisa Kevina Guilierma Svensona Orliča Chu-Ťi-Miša Hnojohoda. Keď ho konečne našli, chvíľu žmurkajúc, či je to on, L. O. F. K. G. S. O. Ch. Hnojohoda hodili cez okno, nech môže uletieť do výšav na politický Olymp. Keď jeho telo napodiv dopadlo na zem, Lojzo Božehrúz razom vytriezvel. Pozrel sa na kamaráta a opýtal sa: "Čo teraz?"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár