Každému je ukradnuté,čo si myslím ja. Vidia čo robím, počujú čo hovorím ale nikto nevie prečo. Načo vôbec niekomu hovoriť, čo cítim, čo si myslím, čo je a mnou. Aj tak to nikoho trápiť nebude, aj tak mi nikto nepomôže. Zo všetkého sa musím vysekať sama.
Spravila som veľa chýb. Veľa. Niektoré boli zámerné a niektoré nie.
Toto bola jedna s tých,ktorú som nechcela spraviť. Ublížila som človeku, na ktorom mi veľmi záležalo. Nikdy by som nedala naň ho dopustiť. A nie to ešte mu ublížiť. A teraz ten človek ublížil mne. A prečo? Lebo som blbá.
Teraz som v situácií, keď neviem čo mám spraviť, aby nebolo ešte horšie. Do riti.
Mám chuť sa niekam zašiť a predstierať, že neexistujem.
Deaktivovať facebook, aby mi každý dal pokoj.
Nevychádzať z domu aby som nikoho nestretla.
Zahrabať sa pod deku, pustiť si obľúbený song a zavrieť oči.
Lenže to nejde sa večne schovávať pod dekou a čakať kým sa problémy samé vyriešia. Nieže som len blbá, ale som aj zbabelec. Bojím sa,že to bude horšie. Nechcem zas povedať niečo,čo niekomu ublíži. Nechcem sa hádať. Nič nie je horšie ako háda s niekým na kom nám záleží.
Takže budem musieť vyliezť z môjho úkrytu, postaviť sa všetkému a robiť všetko preto aby som sa zas nezosypala ako predtým.
Ak by som tú osobu nemala rada, tak to vôbec neriešim. Bolo by mi to jedno. Ale nie je. Neviem čo je horšie to,že ma sklamala alebo,to že som ju zranila ja?
...Proste som blbá.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár