„Až keď sme našli lásku, vieme, čo nám v živote chýbalo.“ (Ruskin) Láska nás naozaj vo veľkej miere ovplyvňuje, robí nás šťastnejšími. Hneď sa nám život zdá krajší a zmyselnejší.
Láska robí zázraky či už opätovaná alebo neopätovaná, dokáže s nami spraviť doslova divy, úplne nám opantať myseľ, toto je fakt, ktorý nikto nemôže poprieť. Zamilovanosť nás ovplyvňuje do veľkej miery, keď sme zamilovaný, cítime sa doslova ako v rozprávke. Všetko zrazu nadobudne krajší zmysel, všetci naokolo nás sa nám zdajú byť milí, láskavý aj keď to zvyčajne tak nie je. Naše myslenie v stave zamilovanosti značne vplýva na naše výkony, zrazu vieme vyriešiť každý problém, každý konflikt, ráno sa budíme šťastný a hneď vieme, že budeme mať pekný deň. Je to naozaj úžasné čo dokáže láska, pokiaľ je opätovaná.
Pri neopätovanej láske je to už horšie, doslova to pre nás začína byť problém. Naše city sú zranené a preto trpí aj naša myseľ a telo, čo sa odráža na našich činoch. V takomto prípade myslíme viac pesimisticky, chováme sa podráždene ba v niektorých prípadoch aj agresívne. Nezaujíma nás naše okolie, prestávame o seba dbať, niekedy chodíme ako bez duše a práve v takýchto situáciách robíme zle rozhodnutia, nerozmýšľame realisticky ale všetko vidíme v horšom svetle. Na nič sa nevieme poriadne sústrediť, stále si vyčítame prečo práve my..., za čo som si to zaslúžil... a podobne.
Celý život hľadáme svoju polovičku, aj keď nie je isté či ju aj naozaj nájdeme. Ale ak ju už konečne nájdeme nechceme si ju nechať újsť a dúfame, že s tým človekom prežijeme čo najdlhšiu a najkrajšiu dobu pretože nie je nič krajšie ako niekoho ľúbiť. Tešiť sa na neho kedy ho konečne uvidíme, spoločne riešiť problémy brať ho ako najlepšieho kamaráta na svete a ešte viac. Ako povedal Molier: „Zo všetkého, čo je večné je láska najkratšia.“ Pretože si želáme aby to nikdy neskončilo ale raz musíme zomrieť, aj keď chceme aby to trvalo večne. Keď sme bez lásky cítime sa samy aj keď je okolo nás veľa ľudí. To je tom najhoršie.
Najskôr prežívame lásku k rodičom, sme im vďačný za všetko čo pre nás urobili, no neskôr u nás začne pôsobiť viac láska k opačnému pohlaviu (niekedy aj tomu istému). Prežívame s tým človekom vskutku krásne chvíľe, niekedy sa však skončia a my musíme ísť ďalej, hľadáme ďalej a na to je len jediný liek: ešte väčšia láska. Až nájdeme toho pravého a rozhodneme sa usadiť. Tam príde možno po čase na rad zase rodičovská láska ale už k našemu vlastnému dieťaťu. Až potom sa náš život naozaj napĺňa. Ako poznamenal Exupéry: „Láska začína, až tam kde už nie je možné čakať žiadny dar.“ Nečakáme od nej nič a predsa nám dáva tak veľa.
Láska je jeden nekonečný kolobeh, celý život ľúbime len iným spôsobom a inou intenzitou.
Koniec sveta bol už niekoľkokrát, len ty, ktorého milujem, si si to nevšimol. (A. Madleniak). S človekom ktorého ľúbime zabudneme na všetky naše nedostatky, problémy. Dokážeme sa vyrozprávať zo všetkého. Je natoľko čarovná, že dokáže zázraky.
Samozrejme aj láska s nami vie dobre pozametať. Niekedy, keď sa zaľúbime nešťastne alebo niekoho nechceme tak ako on nás, tak je to dosť zložité, občas až smutné. Môže nás to doviesť k depresiám ba niektorí ľudia si kôli láske zobrali aj život, čo je naozaj škoda, pretože možno kdesi za rohom na nich čakal ten pravý a oni o tom ani nevedeli a už sa ani nikdy nedozvedia. S týmto bohužiaľ už nikto nemôže nič spraviť. Bolo ich vlastným rozhodnutím, že táto strata a ešte možno ďalšie problémy ich poznamenali na toľko, že sa rozhodli „zradiť“ ich vlastnú rodinu a dopriať im smútku.

Podľa Ericha Fromma je láska akt milovania, produktívna činnosť, ktorá zahrňuje staranie sa o niekoho, alebo o niečo, poznávanie, reagovanie, potvrdzovanie, radovanie sa a to či už ide o človeka, strom, obraz, myšlienku. Znamená to prebúdzať sa k životu, obohacovať ho. Je to proces sebaobnovovania a sebaprehlbovania.

 Blog
Komentuj
 fotka
midnight  21. 11. 2012 00:50
...to je slohová práca? znie to tak, úplne bez duše, ako keby si si ten pocit nikdy neprežila, alebo ako keby si prinajmenšom nemala dovolené dať to v tomto texte najavo.
 fotka
rmajusska  22. 11. 2012 21:36
je to jedna kapitola z projektovej práce muselo to byť objektívne, subjektívny názor sa tam zamietal
 fotka
wayne  27. 11. 2012 19:57
dovolím si opraviť vetu - „Až keď sme našli lásku, vieme, čo nám v živote chýbalo.“ (Ruskin) na "Až keď sme lásku stratili, vieme čo nám v živote chybalo"...
Napíš svoj komentár