Môžem aj ja za jeho smrť?

„A tak to šlo dalej, nenormálne dobre sme si spolu padli trvalo to niekolko týždňov, tajne sme sa stretávali a chcel som mu to už povedať, bol to super chlapík, nechcel som mu ubližovať a myslel som ,že on to pochopí...
- A Lukáš nepochopil však?
„Nie, nie v tom bol problém, problém bol že ona mu to povedať nechcela. Strašne sa toho bála, a tak som súhlasil...“
Usmial som sa a on pokračoval....
„ty vieš že som nebýval žiarlivý... ale toto bolo niečo úplne iné, beznádejne som sa do nej zamiloval, nedokázal som myslieť na nič iné ako na ňu, zomieral som ked bola s ním!
Až som sa postaral, aby sa o nás dozvedel, musel som! Proste som musel!!“
- A on nepochopil?
„Nepochopil! Dva týždne so mnou neprehovoril, ale nevyhodil ma a už nikdy o tom nerozprával. A Sisa bola už iba moja.... ...aspon na čas.“
- čoooo?!? Nechápal som prečo „aspon na čas“ nedochádzalo mi to len som ho neprítomne počúval pripadal som si ako v inej galaxii ako v sne v niakom neskutočnom príbehu ktorý sa vlastne ani nemohol stať....




„Ked to s Lukášom skončila mal som ju na starosti a musel som ju zabezpečiť, nechcel som, aby rozmýšlala nad inými alternatívami... bola neskutočne krásna..“
„Najprv to šlo... však plat nebol zlý i ked s prémiami som rátať už nemohol a mal som aj odložené niake peniaze takú menšiu zálohu...“
prerušil som ho
-To tie čo si si odkladal na byt však..?
„Vlastne áno boli to tie, ako sa mi menili sny, menil som aj ideály a vtedy som si nedokázal predstaviť, že by som sa raz zobudil a Silvia by nebola vedla mna, bol som do nej blázon – uplne mi s nej šibalo , a nedokážeš si predstaviť kolko toho ona dokáže minuť“

„Tie peniaze sa minuli ovela skôr ako som si myslel...
Predal som z bytu niake kraviny... no a potom aj tie ostatné“
„Začala mi hovoriť, že čo všetko by „potrebovala“ a neskôr sa aj začala vyhrážať, že ma opustí, to by som neprežil! Bol som v takom stave že by som radčej skočil pod most ako by som to mal zažiť!“

„Začal som robiť čosi čo sa mi kedysi hnusilo a čo som nemal! Ale vynášalo to... a to som potreboval.“
Nastalo chvílkove ticho ktoré som prepušil...
- čo si robil? Mne to možeš povedať...
Nechcel o tom hovoriť, uplne mu sklesla tvár ale musel som to z neho niako dostať potreboval som to vedieť ak som mu mal pomôcť... .

„No v podstate ked si to tak vezmeš, pracoval som v bare... kopa ludí sa chcelo čo najviac baviť a ja som im v tom pomáhal, robil som distribútora jednému dílerovi, predával som tabletky... „
„Ked na to šéfstvo došlo okamžite ma vyrazil rošíril som biznis a začal som robiť už aj na kokse a inom svinstve...“
„Pripadal som si rovnako ako tý ktorým som to predával, tiež som bol na niečom závisli na niečom čo ma ničilo a aj som to vedel len som si to nevedel pripustit.“
„A raz ked som sa vracal v noci domov videl som babu čo sa až moc podobala silvii,
mala na sebe také isté šaty ako boli tie čo som jej kúpil, akurát sa lúčila s niakym kreténom a bolo to dlhé lúčenie... prišiel som bližšie či to nieje naozaj ona a asi ťa neprekvapí,
že to ona bola...
spanikáril som srdce mi šlo roztrhnúť nevedel som čo mám robiť, stál som 3metre od nich a čakal čo bude následovať vôbec nerozmýšlal...
Po tom ako sa vymanila z jeho vrúcneho objatia som ju chytil za ruku so slovami
,pod ideme domov´ a asi už vieš čo následovalo...“
-Vysmiala ťa?
„No aj tak sa to dá povedať, povedala mi že už kumne necíti to čo predtým a chce to skončiť, že proste je medzi nami koniec! Znovu sa zavesila na toho kkta, po chvíle nastúpila do toho istého auta ktoré ju priviezlo na roh ulice kde máme podnájom a zmizla...
Ja som tam len neprítomne stál a pozeral sa na nich.. bol som ako obarený len čo odišla rozplakal som sa! Bolo 10hodín večer okolo plno ludí a ja som tam reval ako malé decko!

- Sory, že ti to takto poviem ale je to pi*!
Prišiel čašník, zobral poháre a spýtal sa či si ešte želáme?
Objednal som dalšie dve pivá...
Len tak sme sa na seba pozerali a čakali kto skôr preruší toto ticho...
- a po tom?
„ Ked si další deň prišla po veci, vôbec somnou nechcela hovoriť
300-krát som sa jej opýtal ,prečo?´ a na 301-krát ked už stála vo dverách mi povedala, že som len obyčajný lúzer, že ma celí čas len využívala, uplne ma vysmiala a cítil som sa ako ten najväčší debil..“
„Môžem si za to sám nemal som sa pýtať“
„Strašne som ju chcel späť srdce mi horelo, ale rozum vravel nie, a chcel som zo všetkým skončiť a začať od znovu...

„Lenže v týchto kruhoch mojej „práce“ sa nedá len tak dať výpoved.
Začal som si brávať menej, chcel som s tým prestať...
Potom mi raz zavlal „kolega“ no aj tak sa to dá nazvať
Vraj su v podnikaní niake problémy, ked som prišiel domov pred dverami ma už čakali dvaja policajti a odviedli si ma na výsluch...“
„Neviem o sa stalo, ktorý kkt ma natrel ale nebol som v stave, aby som sa mohol hádať o tom, že som vlastne neviniatko...
psychicky som bol uplne na dne. Všetko som im povedal... Slúbili mi, že to zohladnia vo výške trestu a stíhajú ma na slobode“


„potreboval som to niekomu povedať a spomenul som si na teba... „
- To nevadí to je dobré, dostaneš sa s toho!
Vybavil som mu niaky normálny podnájom, nemohol som ho nechať v tom pajzli!
Prokurátor mi povedal že mu hrozía tak 2roky na tvrdo.
Nechal som mu niake peniaze a musel som sa vrátiť domov (kôli skúške)

Dalšie ráno mi volal jeho brat: rudovo telo našli pred domom „niekto“ ho strelil do hlavy...
_____________________________________________________________________
Rozmýšlam, či by to bolo dnes inak keby som bol ostal a tá myšlienka, že možno ano ma ubíja

pohreb bol 17.4.06 v utorok

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

17 komentov k blogu