než jej ramená verše,
vykrojíš z nich,
priviažeš si ľaliový povraz
na jej kľučku.
Otrhneš lupeň,
obesíš sa v sladkosti rúžu.
Kvalita knihy sa nepočíta
počtom vytrhaných strán,
nožnicami vystríhaš čiernu dieru,
krajine poskladanej
z najnáročnejšieho origami,
nabiješ kresadlovú zbraň,
odrátaš 20 krokov
v praskajúcom lístí.
Až sa dva ručičky stretnú,
zvony zbijú vysoké nádeje,
to najkrajšie gitarove sólo,
ukáže terč,
zapráši ťa opar pušneho prachu.
Mŕtvy Oscar Wilde,
nezmestí sa do vlastného
špinavými bozkami,
obklopeného hrobu.
Hrdina obtočený tŕňmi
vo svojom vlastnom príbehu.
Odpočúvať nádychy spiaceho,
až pokým všetci z
Pink Floydu nezmlknú.
Pokoríš chrobáka dobyvateľa.
Stihneš cez to vystrihnuté okno
prestrčiť jemnú ruku,
bižutériov rozmažeš tuš.
najdôležitejšie heslo, kľúč.
Ilustrátor rostrhá posledný zlatý,
a kniha sa zavrie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár