Vlastne to ani nebolo skutočné. Celé sa to odohralo v mojej hlave.

Prišiel až po Andrejovi.Mali sme imatrikulácie a oficiálne prijatie do kolektívu našej školy. Potom býva zvykom sa zúčastniť "after party" v klube alebo bare. 


Do baru som šla s Patrikom. Tam sme sa oddelili a on sa venoval dievčaťu zo Sebastianovej triedy. 
Sebastian nebol ten typicky pekný chlapec. Vlastne sa ani nedal nazvať pekným. Bol zlatý. Ako váš brat alebo mladší chlapec zo základnej školy. No predsa ma niečím lákal. Neviem či to bolo jeho jemne modrými očami alebo tým milým úsmevom.. Zlákal ma.


Tancovali sme a smiali sa celú noc. Ukradli sme si pár bozkov a letmých dotykov.


Na druhý deň som sa od spolubývajúcej dopočula, že by chcel so mnou mať dačo viac. Tejto predstave som sa veľmi bránila. Nepoznala som ho a nevedela som si predstaviť vzťah založený na jednej prepitej noci v klube. 

Pár nekonečných dní sme sa len obchádzali. Nakoniec sme sa rozhodli byť priateľmi. Stali sa z nás tí najlepší. Stále všade spolu. Všetko čo sme vedeli aj nevedeli sme si povedali. Verila som mu. On veril mne.
Sklamala som ho.


poznámka: Mám vo zvyku sklamať ľudí ktorých mám najradšej.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár