Trochu som sa preľakla keď som si uvedomila že máme 4 fľaše. Čo bolo v podstate 2,5 l alkoholu. S obsahom alkoholu 40%. Nebola som sama, chvíľu sa myslelo aj na to či sa to všetko vypije. "Otvoríme všetky 4 fľaše, dáme kolovať a nech každý pije čo chce," zavelil Rado, mimochodom, ústredná postava večera, oslávenec. 22 rokov. Plán však nebol až taký dobrý, pretože brzda bola len jedna, aj pohár len jeden. "Položme dve fľaše a do pohára lejme brzdu," navrhol ktosi a ujalo sa to. Tak sme teda svorne podávali fľaš dokola. "Koho dobehne druhá fľaša prhráva," zavelil opäť Rado. "Vyhráva, veď má dve fľaše," oponoval Ivo. "Nie," nedal sa Rado, "prehráva lebo vypadne z kola." A tak sme sa snažili aby sa fľaše nestretli. A nestretli sa. Len keď už boli prázdne.
Bolo mojím preveľkým šťastím, že sa pilo z fliaš. Ostala som pri zmysloch po celý vecčer. Po dvoch fľašiach sme sa vrátili do Kuny, objednali a dolievali a dopili fľaše. A sa smiali, mračili, pili a pili, hovorili. A slabé chvíľky úprimnosti medzi ženami. Nemám to rada. "Máam ho najradšej na svete." "Nečakala som, že to bude tak dlho trvať." "Ja som tiž strašne šťastná." "Bez chýb by to nebol on" A Miňove zvedavé uši! Ach!
A chvíľa zúfalstva. Aj ja som bola zúfalá. "Ja ich ľúbim oboch, rozumieš Saška? Naozaj. neviem koho viac. Prečo ma nemôžu mať obaja?! Pozri, čo mi napísal zas! Načo prezváňaš, keď máš chlapca? Čo mám robiť, čo mám robiť?" Nevedela som. Objatie, pusa na líce. Nahnevaný pohľad, pokyn: "Nepíš mu!" a už sme sa vrátili k stolu. Úsmev.
Neviem prečo sme sa rozhodli presunúť do Slimáka. Myslím, že Bein podnet to bol. Pred Kunou sme čakali na taxík. Ja, Bejč, Mišo, Rado, Maťko. Piatich nás vezme? A Maťko. Hah, zasmejem sa ešte dnes. Objatie Bea, objatie Maťko, objatie ja. Aj všetci traja. Pusa mne na líce, pusa Bei. Pusy Maťkovi. Bozk ja a Bea. A užasnutý Maťko. Vzal nás piatich? Vzal. Rado dopredu, zvyšok dozadu. Ja Maťkovi na kolená, Bea Mišovi. A tiché napomínanie "Maťo!" celou cestou. Ruka na chrbte, pusa na krku, ruka do nohavíc. A moja láska na prednom sedadle. A moja láska existuje.
Slimák. Boli sme vo vnútri. Maťka sa nedalo zbaviť. Zmizla bea. Ostala som mu ja. "Ja nie som Bea, Maťko," vravela som mu. "Mám ťa v piči," vravel, smial sa, tackal a objímal. Vyslobodila som sa pobozkať a objať Rada. Bežala som násť Beu. Zase Maťko, zase 20 min vonku. A on už zaspával. Tak sme šli do Nonstopky. Rado sľúbil, že bude s Gabom. V Slimáku nebol ale dovolala som sa. Čakla som na schodoch, Maťko mi spal na pleci, hladkal nohy. Ach. Ešte raz dnu, von. Rado rozhovor s Gabom. Ja Maťka domov. Cez nadjazd, zastávky na objatia. Zapnúť bundu lebo je zima. Objať, lebo je zima. Pobehnúť, lebo je zima. A na konci nadjazdu tunel. Pusa. Pusa na krk. "Nie Maťko, ja som Radova kočka, mám ho rada. Choď domov." Objatie, ruky na zadok, ruky dole zo zadku. Gesto rezignácie. A zase bozky. Bozk. Bozk. "Nie Maťko, ja mám Rada." "Ja ťa mám v piči." Bozk. "Bude to naše tajomstvo. Pôjdeš ku mne. Ja mám dobrú maminu. Vyspíme sa a odprevadím ťa domov." "Nie Maťko, choď už domov." "Idem ťa odprevadiť." "Nie Maťko. Kôli tomu som ťa šla odprevadiť aby si dobre došiel. Ja idem čaká ma Rado. Choď už domov." Sklamany pohľad. Neprítomný výraz. Opité zaspávanie očí. Pusa na líce. "Choď už domov. Ahoj." Otočil sa a šiel. Vďakabohu.
Potom už len nájsť Rada, pozbierať čo ostalo a ísť domov. Tak aj bolo. Zavolala som taxík. Nasadli sme, na hviezde sme vysadili Gaba a my sme sa odviezli na Rúbanisko, domov. Mišo šiel rovno domov. "O 15-20 min prídem hore," povedal mu Rado. My sme si spolu ešte sadli a ja som sa dozvedela, že ma ešte stále ľúbi. A upevnila sa v tom, že ho tiež neskutočne milujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár