V priebehu nasledujúcich rokov boli bitky pravidelné. Samozrejme, však od prepitého mozgu (je tam ešte nejaký?) sa nič iné nedá čakať. Nikdy som nepochopila, prečo bola mama ticho a nechala sa týrať. Snáď pocit, že to k manželstvu patrí? Načo je dobré manželstvo s odporným a slizkým chlapom, alkoholikom, ktorého žena ani nemiluje?
V puberte som sa snažila byť doma čo najmenej. Flákačky, opijáše, chatovačky a byty. Však kde inde by som mala tráviť čas. Doma? Ani náhodou. Časom som zistila, že ma otec dáva sledovať. Psychopat? Asi.
Keď som oslávila 18 narodky, dostala som najkrajší dar. Naši sa rozviedli. Nikdy som nebola šťastnejšia. Utrpenie sa skončí, a my budeme pokojne žiť a on sa snáď upije k smrti. Prognóza skoro tak zlá, ako počasie na markíze.
Po rozvode sa fotrovi podarilo dvakrát ukradnúť mame auto. Druhýkrát ho našla a keďže v ňom mala dôležité papiere do práce, bola si ich proste z auta vziať. Ktosi však vyčkával za rohom, vytiahol ju za nohy z auta a ťahal po štrkovom parkovisku. Jediné, na čo som myslela najbližší rok, bola vražda toho žobráka, čo mne a mojej mame ukradol život.
Po dlhej dobe otravných telefonátov, fotrových výstrelkov v najebanom stave a podobných situácií, nastalo obdobie ticha. Až kým som nešla opäť na vysokú školu. Nemala som v úmysle žiadať od neho výživné. Tvárila som sa, že vlastne žiadneho oca nemám, že som vlastne splodená z ducha svätého. Hnusili sa mi jeho gény, ktoré v sebe nosím. Potom však prišla pošta.
Výzvy na zaplatenie úveru chodili každý mesiac, hneď dvoje. Otec sfalšoval zmluvy a zaviazal okrem seba k plateniu dlhu aj moju mamu, starý otec sa stal ručiteľom. Samozrejme, namiesto toho, aby si ten chrapúň platil dlhy, vyvážal svoju prdel na drahom aute a každý večer bol najebaný ako doga. Potom nasledovali nočné telefonáty a vyhrážky. Bolo mi z toho zle.
Vtedy som sa naozaj nasrala a povedala som si, že mu nič nedarujem. Rok trvalo, kým sme ho s mamou dostali na súd kvôli výživnému. Vyhýbal sa pošte, aj polícii. Neskôr som sa dozvedela, že polícia je u nich každý deň. Zrejme to nebol jediný úver a jediný problém. To už však nie sú moje sračky...
Po roku sme sa dostali pred súd a prišla som s pomerne skromnou požiadavkou - 110 eur mesačne. Myslím, že ak pánko, podnikateľ, zarábajúci v Nemecku, môže pozývať každý večer pol krčmy na pohárik, 110 eur by mal byť smiešny tringelt. Nie. Nesúhlasil. Navrhol asi 40 eur. Súd odklepol 100, pričom má doplácať aj tie zameškané mesiace. Myslíte, že platí? Keď sa mu chce a koľko chce.
Medzitým sa ďalej ožiera spolu so svojou doživotnou priateľkou - samotou, na svojom aute sa už nevyváža (dlhuje toľko peňazí kadejakým mafiánom, že sa mu montujú v aute aby havaroval), telefonáty a vyhrážky sú opäť aktuálne, a ,,naše" dlhy má na stole exekútor.
Ako by povedala moja šéfová ,,život nie je fér, nikdy nebol a ani nebude".
Pseudoblog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
relieforsaddist
21. 5.mája 2014 21:55
Dobrí príspevok,aspoň si človek začne vážiť to čo mu prišlo ako samozrejmosť a to čo iný nemajú respektíve nemali
2
@RelieForSaddist to by bolo super, keby si to uvedomovali všetci. rodina je najviac, čo človek môže mať.
3
@sabnacke áno tak to je,ja som si to uvedomil už veľmi dávno a dúfam že týmto tvojím príspevkom si to začnú uvedomovať práve tý ľudia kt sú aktuálne "slepý" ohľadom tohoto....
4
Zažívala som niečo podobné. Aspoň si ľudia všimnú, že keď si nadávajú na rodinu, najprv by mali vedieť, že existujú aj iné prípady
6
to co pise @1 ja robim kazdy den, proste vkuse myslim na to, aky je svet nespravodlivy a ze tolko ludi ma taketo nestastie ako ty, alebo zomieraju na odporne choroby a stavaju sa im smrtelne nehody. ale aj tak mi to nepomaha a citim sa hrozne previnilo za to, ze sa mam tak dobre a mam take stastie na rodinu a vsetko ostatne.. a neviem co s tym tak strasne rada by som pomohla tebe a vselikomu inemu, ale cas sa vratit neda a ziadny iny sposob mi zial nenapada
to co pise @1 ja robim kazdy den, proste vkuse myslim na to, aky je svet nespravodlivy a ze tolko ludi ma taketo nestastie ako ty, alebo zomieraju na odporne choroby a stavaju sa im smrtelne nehody. ale aj tak mi to nepomaha a citim sa hrozne previnilo za to, ze sa mam tak dobre a mam take stastie na rodinu a vsetko ostatne.. a neviem co s tym tak strasne rada by som pomohla tebe a vselikomu inemu, ale cas sa vratit neda a ziadny iny sposob mi zial nenapada
8
dufam, ze ti to vypali nakoniec vsetko dobre a budes niekedy sediet s mamkou na terase domceka a popijat caj...
wish you luck
dufam, ze ti to vypali nakoniec vsetko dobre a budes niekedy sediet s mamkou na terase domceka a popijat caj...
wish you luck
9
@h8u vôbec sa nemusíš cítiť previnilo, užívaj si a buď šťastná! každý má tie svoje problémy, niekto menšie, niekto väčšie..
@matwejo ďakujem, verím tomu, že to dobre dopadne :happy:
@matwejo ďakujem, verím tomu, že to dobre dopadne :happy:
Napíš svoj komentár