Schúlená v kúte izby sama stála,
do očí cudzích pozrieť sa bála.
Len tieň odmala sprevádzal ju
nahrádzal nikdy nepoznanú priateľku..
smútok nahrádzal jej priateľa
plakať bolo jediné, čo vedela..


stratená vo svete
ba sama v sebe ešte viac
s pocitom menejcennosti
samá už ako mesiac
v noci,
cez deň, však, plachšia o čosi...


nebytostne pre ňu tu však bola
jediná spomienka šťastia z kostola..
hrejivé chvíle, keď lásku poznala
jediné miesto, kde chodila odmala..


niekoľko krátkych v jej mladom živote dní
zaplnili aj takí tí kamaráti,
čo kdesi hlboko v sebe niečo dobré mali
najavo to však nedávali...


možno ju aj radi mali,
keď sa tak raz za čas spolu aj smiali..
len potom však divnou vraj stala sa..
názory staromódne..
a priateliť už, škoooda- no nedalo sa ..


vraj oni by aj chceli
ale keď je taká?
a tak, pre odlišné názory
spravili z nej čudáka..

 Blog
Komentuj
 fotka
zuzana15  25. 5. 2012 12:43
pekne,len depresivne kus,ked to bolo o tebe ..
Napíš svoj komentár