Sedim na vlakovej stanici v Prahe a myslím na Teba.
že už za pár hodin budem s Tebou.
že sa mi konečne splní aspon jeden sen
že konečne uvidím tie tvoje krásne oči, od ktorých neviem odtrhnúť zrak
že konečne sa Ťa budem mocť dotknúť.

Nebude to také ako pred pol rokom, to vieme obaja. Ale budeme to zasa na chvílu MY.
Naše drbnuté hlášky, pohlady, konverzácia o čom koľvek..pretože tebe dokážem povedať všetko.

Bude strašne tažké od teba odísť, pretože tu mám všetko čo mi k šťastiu treba.
A tam?
Tam nemám nič.

Tu je moj domov.

Tu chcem ostať!

Ale nemožem!

Prečo?!

Prečo je to také tažké?!



Ja len dúfam, že si ten deň spolu užijeme a budeme na neho zase niekedy spomínať...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár