Ja ani neviem... ako začať alebo skôr ako pokračovať,
neviem či sa vôbec oplatí venovať tomu nejaké slová, slzy či činy...
a tiež neviem či na to vôbec ešte mám energiu a chuť...
Možno by som sa len mala naučiť povedať "ľúbim Ťa"
a vyjadriť všetko to, čo v sebe mám slovami, spôsobom vhodným
a priateľným... ktorému by si pochopil aj ty... aby sme boli spokojní obaja...
A možno je práve toto chvíľa aby sme si uvedomili,
že je čas ísť ďalej... neviem čo je na tom všetkom smutnejšie.
Vlastne... všetko je to smutné a tak komplikované až sa v tom všetkom strácam.
Paradox.... konečne spolu a zároveň od seba vzdialení ako nikdy.
Ani jeden z nás nevie, či mlčať alebo začať...
V jednej minúte mám strašnú chuť hodiť všetko za hlavu, a v tej druhej sa pýtam, či to skutočne chcem... stojí to za to?
Ja ani neviem... neviem čo povedať... čo urobiť...
a aj keby som to vedela... neviem či by som bola schopná to naplniť...
Ťažké rozhodnutie ... krok vpred alebo vzad?
Ja len viem... že už nechcem plakať... a tak sa usmievam... naoko...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár