Mysliac si, že poznám ťa viac než samú seba,
ja dala som Ti šancu, seba a ukradla si kúsok neba.
Teraz chcú ho späť a tak im ho vraciam,
vytriezvenie dlho nečaká a ja ťa strácam.

Si iný, ako som ťa poznala, nezáleží na tom,
ty stále si chcel pre seba blúdiť týmto svetom.
Nevadí, veď vždy sa niečo končí, aby nové začalo,
medzi nami, sklamal si ma, tak to, veru, skončilo.

Už neplačem, už netrpím, už to nemá význam,
nechápeš to, nechápeš nič, už mám dlhý zoznam.
Trhám ho, pálim ho, je jedno kto je vinný viac,
zostali sme sami, ďaleko od seba a okolo nič viac.

Neviem, či smiem ťa nenávidieť, či to dokážem,
asi to skôr nechám tak a úctu preukážem.
Mávnem Ti rukou, lúčim sa a tíško zabudnem,
predtým však... za to všetko s tebou pekne ďakujem.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár