Nahaha, ja idem do USA, USA, USA a vy si tu ostávate trčať.
BEBE!

Dobre, áno priznávam, bola som ako malé decko s veľkými ružovými okuliarikmi. Ale kto by nebol?! Ísť do USA, USA a vydieť všetko to z filmov ako MRAKODRAP woow, a fat guys "blee" a koblihy alebo šišky vačšne pojedané Homerom Simpsonom " a shit mam mastne triko". No proste raj.

- teraz sa na tom zasmejem NO URČITE!

3. september 2010 mimochodom už tretí mne stanovený termín na odlet. Ja s kufrom vysmiata od ucha k uchu, moji rodicia utopený v slzách, pár formalít, odbavenie kufrov, take tie bežné veci, ako že spolucestujúcemu spadla letenka medzi dva checkingy a ja som mu ju so svojou pomáhala vyberať, to, že som stratila mobil a rakúska velmi "príjemná" teta ho našla a s kichtom a lá kyslá uhorka mi ho doniesla. To že moji rodičia plakali a ja som vyronila slzičku aby sa nepovedalo.


LET.
Juhuuuu, ja dvaja spolusediaci, dvaja pohladní Česi, ten taky malý televízorik, kopa volných miest a slováci robia bordel. Chŕŕŕ´Chŕŕŕ troska som si pospala, nejaké to jedlo, zasa Chŕŕŕ Chŕŕŕ´, áno, zoubudím sa a veď prečo by pod mojim sedadlom niekto nespal, že? Nemecký ujo to prehnal s vodkou v baríku, spadla mu cigaretka(a v lietadle sa nefajčí!!!) a nejako sa mu podarilo zaspat rovno pod mojim sesadlom, alebo na druhej strane možno ho priťahovali moje biele tenisky.
"Bum!" Ujo dostal kopanec postavil sa, a odkrágľoval sa k svojej podobne pripitej manželke, ci co to už bolo za čudo.

Naša koordinátorka sa flákala boh vie kde, a keď nám letuška rozdalal nejaké imigračné papiere, pozerali sme na nic ako kozľatá na maľované vráta. Náš sprievod sa konečne objavil a ako kozľa pozerala aj ona, čiže nááám to veľmi pomohlo. No dobre NAME: tak meno no, WHY ARE U COMING TO US? studing
DO U HAVE MORE THAN 1000 DOLARS WITH YOU? no eŠte aby som im toto vypisovala a potom ma tam niekto okradol, kašlem vám ja na toto, odovzdala som poloprázdny dotazník.

Lietadlo zosadlo, my sme sa dve hodiny nastáli v kolóne na imigračnom. Preskenovali mi oči, černochovi, čo určite nerozprával po anglicky som nerozumela ani Ň. A huráá do NY.

Na Slovensku zima ze brrr r, v New York horúčava, ako poslední kkti sme stáli hodinu na parkovisku v tej tropickej horúčave a čakali kým po nás dojde autobus a oni nám oznámia, že sa doňho všetci nepomestíme. "A, kurva, no čo už."
Šak prečo by si skupinka Slovákov a pár Ťing ťang Číňanov nepostálo na letisku?!
Prišiel po nás taxík divnej farby(Kde je pekný žltý???), s červenovlasím írskym šoférom, z ktoŕeho sme sa smiali, lebo vyzeral ako prasiatko s odfarbenou srsťou. Zadné sesadlo pre troch, natlačená Ja, a traja chalani. Polkou zadu na dverách polkou na kolene istého chalana. Pohodlie. Po polhodine sne dorazili k hotelu, ktorý mal byt v NY a podľa naších zistení nebol.

Hotel pekný krásny, kým nedojdem na izbu a za svoje peniaze spím na pristelke. No jasne, sťažujem sa, dostanem novu izbu, nejde cipova karta, dobre opravia ju aj tak nejde, musia rozmontovat dvere, to ja trcim u chalanov na izbe, ideme na veceru(melón, tie grcy ja jesť nebudem), zas na izbu na moju na ich, niekto otvorí šampanské, radšej sa zdekujem, nechcem aby ma zas od niekial vyhodili..

Deň číslo 1 v NY za mnou a nič predo mnou idem spať aj ked ma chalani volaju do výrivky ja nemám plavky a ich návrh ísť bez plaviek zamiernem ....aj keď Dobre druhý deň, to že so jedla a mali sme poradu a somariny, no proste polovica dňa v prdeli, zas natrepaní do autobusu a hurá do NY. Empire state building, cvak fotky, čakanie a naše nadšenie, potom "prehliadka NY" zavretí v autobuse sme sa vozili asi 3 hodiny, potom sme na lodi boli kuknúť sochu slobody, time square, milión fotiek sme porobili išli sme do reštiky s názvom Hollywood, ja som jedla hnusnú paradajkovú cestovinu, ostatní mali burgre a hranolky.Na hoteli nás zdrža ešte riadne dlho....no nič. Dajú nám letenky, mne so zlým datumom, co ma vybavovacky stoja spánook. Vyspím sa dve hodiny, o tretej ráno ma kopnú na letisko, tam čakám do deviatej sama. Let do Atlanty a potom Hosuton. V Atlante s astratím, doletím na Ačko a letím z Ska, stresujem, vybil sa mi mobil, lietadlo mešká, ja pobehujem ako kura.

A som v Houstone Huraaaa.... "kde do pekla je batožina a rodina?!"
Nájdem batožinu, zložím 100 kilový kufor, obehnem letisko 10 kraát a rodiny nikde.
Hodina...dve a nič. Policajt sa len zasmial a povedal že počkaj. "fuck u!"
Dve a pol hodiny, sedím na kufri pred letiskom, totalne vystresovaná, slzy sa mi tlačia do oči, ale ja revať nebudem! Dotiahne sa rozbité biele auto, vygúľa sa 200 kilová žena s mokrými vlasami a mastným tričkom, moja host mama Hanna.
"are u michaela?" hej som myslím si sak tu ani nikto iný nie je.
Tak jdi do auta. (Moja host matka je Češka a ja soms a prišla učiť anglicky.)

a také WELCOME IN US OR TEXAS MICHAELA?! pekne napísané na ceduľke?

Forget it bitch

 Blog
Komentuj
 fotka
sajuri007  13. 3. 2011 13:33
Ja nemôžem z tohto opisu, zažila som niečo podobné...s tým, že ja som bola v zahraničí na študijno-pracovno pobyte...ale tie stresy sú mi dôverne známe ale ten NY Ti závidím
 fotka
samanthuska  13. 3. 2011 18:06
vies co ten NY bola asi najlepsi zazitok, aj to kratucky
Napíš svoj komentár