všetko bledne, stráca sa a mizne,
zvuky tíchnu pri vchode do Noci,
deje sa to pomaly, no svižne.
v očiach mladých a krásnych zračí sa žiaľ,
smútok a nárek plávajú na vrchu,
nádej a šťastie kráčajú v diaľ,
šancu im nedali, žiaľbohu.
iskierka nádeje blúdi si okolo,
hľadá si cestu, ktorú nevidno,
rada by sa dostala pred oko,
pred to oko plné žiaľu, ktoré ju odmietlo.
čas sa nám kráti a odmieta stáť,
šancu na záchranu odvrhnúť nám chce,
aj keď sa snažíme v súboji s ním bojovať,
no on silný je a prehrať sa mu nechce.
nač je dobré hrať sa s Osudom?
on sa s nami sám hrá dosť,
raz nadelí nám vrecko s kúskom šťastia,
inokedy predhodí nám len obhryzenú kosť.
mnoho krát myslíme si že zniesli sme už toho veľa,
že viac už znášať nezvládneme a prehráme v hre života,
no ak vzdáme ten náš dlhý boj príliš včas,
nedočkáme šťastia, ktorého nám chcela dožičiť niečia dobrota.
šťastie síce rado mizne a dlho vyčká na návrat,
no raz sa vráti na dobu neurčitú a posunie nás o kus ďalej,
pomôže nám prekonať sieť našich útrap,
a nastolí nám na chvíľu v žití pokoj.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
zuzulatko
25. 8.augusta 2007 12:05
pekne...
Napíš svoj komentár