Život nás sprevádza mnohými klamnými pocitmi. Azda najhoršie sú tie, pri ktorých si myslíme, že sme konečne našli to šťastie, že konečne sa karty na lepšie obrátia, že znova v našich dušiach vyšlo Slnko. Nechávame sa vtedy hlúpo zaslepiť a zabudneme myslieť na to aby sme zachovávali chladnú hlavu a boli obozretný ku všetkým falošným úkazom, ktoré sa tvária tak krásne. A keď sme už dokonale lapený v tejto falošnej a zákernej hre ktorú nám život ponúka, všetko zrazu otočí svoj smer a trpíme vždy väčšmi a väčšmi. Tomuto sa neubráni žiaden z nás s dušou. S dušou preto, lebo nesmieme zabúdať na tie indivíduá, ktoré občas pôsobia na prvý pohľad ako vyvinuté bytosti s inteligenciou, ale pod ich maskou sa skrýva len chabé prázdno. Niekedy mám pocit ako keby ich ovládol tento život, že sú jeho nástrojom a robia to čo im káže. Žiadna vlastná vôľa, žiadne pocity, nič. Jednoducho prázdno a zhnitie. O týchto ľuďoch by sa dalo písať celé hodiny, ale na to naozaj nemám momentálne náladu.
Medzi ďalšie peklo ktoré nám život poskytuje so zákerným úmyslom je láska. Spraví všetko preto aby sme uverili, aby sme sami seba presvedčili ako veľmi milujeme.. Aby sme patrili medzi slepých básnikov, ktorí sa natoľko zrútili s neopätovanej lásky až ich to poznačilo na celý život. Keď sa prvý raz zamilujeme, sme ešte väčšinou prihlúpi na to aby sme ten cit vedeli poriadne rozpoznať. Vtedy spravíme toľko chýb, ktoré azda ľutujeme po zbytok života.
Cítime, že musíme poslúchnuť rozum, že srdce naozaj nemá pravdu, no radšej sa trápime a trápime až kým nezačneme umierať. Ak sa to podarí ukončíme to skôr, než je príliš neskoro.
Dokáže však po niečom takom načerpať silu a začať hľadieť na lásku rovnako cynicky a naivne?.. Niektorý áno. Ale nie je to len zbytočné ďalšie popálenie? Čo ak má veda pravdu. Čo ak slovo láska neznamená nič viac než chémiu a vzájomné sympatie?.. Aj tak každú lásku pri ktorej uveríme sprevádza len bolesť a smútok. Ak nie hneď, tak časom určite. A zas ostaneme iba stáť s myšlienkou na duši: ´Som sám´, napriek tomu, že nám neikto bude tvrdiť ´´milujem Ťa´´...
Oplatí sa veriť?

 Úvaha
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
laciskoo  15. 1. 2009 21:46
Moja dusa uz je tak inkrustovana sklamanim ze uz taketo problemy riesi vcelku hravo a snazi sa ich pomaly dusit uz v zarodku..
Napíš svoj komentár