2 časť: Ten, kdo stojí u montážní lince.

Milý priateľ, je práve trinásť hodín a dvadsaťdva minút a ja premýšľam s čím by som sa ti zdôveril. Aké zážitky, by som ti napísal.

Predvčerom ako som šiel do baru. Nič sa neudialo. Len vo mne zmizlo asi sedem pív a to najlepšie sa stalo až potom. Na cestu som si kúpil Pilsnera a šiel som sa flákať po sídlisku. Viedol som monológy v hlave sa pohádal s pár ľuďmi. Klasika. Jedno pivo som vypil a povedal som si, že jedno ešte zvládnem.

Vstupujem dnu. Predo mnou sú dve schodiská a už na nich počujem, že niečo sa v mojom podniku deje.

Otváram dvere, idem k stolčeku kde majú položenú dezinfekciu a pozerám sa pri bar.

„Ti jebe?! Tu bude na mňa vyskakovať nejaký osemnáročný kokotko?“ Toho chalana som poznal z videnia. A zdá sa mi, že možno o dva roky odo mňa starší.

„Dobre, ser na to. Ser na to, kurvafix.“ Vraví mu čašníčka, ktorá mala v deň voľno.

Zrovna sa musia vybavovať pri chladiacom boxe, v ktorom sa nachádza aj môj druhý Pilsner. Kurva! Nakuknem. A skupinka asi štyroch, alebo piatych osemnásťročných chlapcov sa medzi sebou hecujú. A začnem sa smiať, keď uvidím jedného z nich, ako si dáva dole ružovú trigovicu (čítaj mikinu) a ako sa upraví svoj účes. Chudáci.

Samozrejme, môj vekovo bližší rovesník nie je sám. Z boxu vykuknú dve hlavy a idú navštíviť svojho kamaráta, ktorého už čašníčka vytlačila až pri ten stolček s dezinfekciou. „Čo s kokot? Čo sa tu hádaš s chlapcami?!“

Samozrejme, tí jeho kamaráti, majú už do štyridsať rokov, a myslím si, že tých Bieberovcov by dali dole.

Tu prichádzam na rad ja. Cez novo vzniknutú medzeru si otváram chladiaci box a vyťahujem si jedno Pilsnera a idem ku baru zaplatiť. Pýta si odo mňa 1,72€, podávam mu päť eurovú bankovku s trojeurovým výdajom idem preč. Ak si dobre všimnem. Obe skupinky po mne letmo tak pozerali. Však, kto by si kurva mňa nepamätal, toho čo sedáva sám pri stole. No nie?

Vyjdem von a vybehnem na taký menší kopec, kde sú lavičky a čakám čo sa bude diať. A na moje sklamanie, a aj na tvoje sklamanie, sa nič neudialo. Ako som vybehol hore, otvoril pivo, už som videl vychádzať von môjho skoro rovesníka. Toľké sklamanie.

Dnes ani za toho Boha neviem, čo by som a kam by som mal ísť. Dokonca teraz som zistil, že už je streda. Asi pôjdem do knižnice. Možno po ceste sa mi stane nejaké zaujímavá vec. 

Zdieľaj článok na facebooku
57 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Borovy

    14 ročné dievča
    pieščiny

    Aj ja chcem ísť dnes do knižnice!