365 dni? Ušlo to ako voda! Chválabohu, tie sračky aj so šampanským vyštím do záchoda.

O tom aký bol rok 2016.

Prežil som.

Žiaden moderátor, ani športovec, ani politik, ani speváčka ma nezrazil.

Som zdravý.

Žiadna choroba tento rok nemala nárok.

Až na akné. Už neviem, čo by som si mal na ten ksicht mastiť.

Nestal sa zo mňa žiaden narkoman a ani alkoholik. To je pekné. Chvályhodné.

Nezúčastnil som sa Ceny Fantázie. Po siedmych rokoch. To je na zaplakanie

Prvý krát som zúčastnil sa súťaže Poviedka 2016, v ktorej som sa neumiestnil. Ako vždy. Ale nevzdávam to.

HIM nevydal žiaden album a Tears on Tape mi už začína tiecť z riti.

Napísal som len 6 blogov. Možno deväť, ale nie som si istý. To je otras.

Ale za to ma otravoval jeden známy, hlavne cez leto. „Serus brácho, mám pre teba repráky. Normálne stoja dvadsať éčiek, ja ti ti ich predám za päť.“

„Nechcem.“

V apríli som sa presťahoval so svojou milou do jednoizbového bytu. Nebol tam žiaden gauč, žiaden nábytok, žiadna práčka. Iba stolík a dve „akože stoličky.“ Mne ten byt chýba, aj keď tam nebolo nič. Okrem tej bohémskej atmosféry.

Mesiac na to som šiel prvý krát na „služobnú cestu.“ V úvodzovkách preto, lebo operátor výroby nechodí na služobné cesty, teda tak, ako ich poznáme od našich slovenských autoriek. Šiel som do Slovinska. Na druhý deň som stihol rozbiť presklené dvere na apartmáne, kde bývali naši nadriadení. A nebol som najebaný. Mal som vypité, ale nebol som najebaný. Na ruke mi ostala jazva, ktorá sa mi hojila ešte asi mesiac. A samozrejme že ma nevyhodili. Na tie dva týždne sme dostali 500€. A ja som si ich ušetril.

Môj kamarát začal pracovať v herni. Navštevoval som ho, keď som mal voľno a on keď mal nočnú. Jedného skorého rána nikoho nebolo. A ako to robieval, zavrel dvere a nikoho nepúšťal. A vtedy som prvý krát som hral automaty. Pácal som o 106. Samozrejme tých 500€ som sa ani nechytil. Vklad som mal 5 €, a dával som desať centové otoče. Sem-tam sme zariskovali a dali sme jedno eurový otoč. Nakoniec sme boli v pluse 25€. Ale šťastie nás opustilo, keď sme šli na iný automat, v ktorom sa ten večer vybralo cez tisic eur.

Na jeseň som sa sťahoval. Aj s mojou milou. Teraz do trojizbáku, za 300 € na mesiac. Aj s energiami. Samozrejme, že to bolo cez známosti. Inak by som bol stále doma, alebo v tom jednoizbáku. Byt bol aj je zariadený. Keď sme tam prišli, bolo tam všetko, aj valček na cesto. Teda až na internet. A ako to býva všetko má svoje negatíva. Je tam zima ako fras. Niekde som čítal, že byty na nižších poschodiach bývajú chladnejšie. A majú pravdu. Celý byt je ako posraná mraziareň.

Keď sa začal rok 2016, tri razy som si vytlačil na A4 kalendár a „chcel“ som si X-kovať dni. Koľko krát som si vrzol. Koľko krát som si vyhonil. Koľko krát som bol najebaný. Koľko krát som sa videl s jednou osobou, o ktorej som si myslel, že je do mňa platonicky zamilovaná. Chcel som sa venovať taliančine, ale ako si mi to nevyšlo. Ďalší rok v piči.

Ale keď sa to tak vezme. Vianoce aj Silvestra som mal každý mesiac, keď moja milá dostala krámy, menzes, kačky.

Tento rok bol taký istý ako bol ten predtým.

Som zvedavý aký bude tento rok 2017. 

 Blog

2 3 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu