A ty to dobre vieš. Snáď niekde v hĺbke duše. Momentálne zaslepený, ževraj láskou. Ževraj ju veľmi miluješ a ževraj to veľmi bolí. Samozrejme, že zabúdaš na mňa. Potrebuješ ma len, keď niečo potrebuješ. Vyrozprávať sa, čakáš na pár utešujúcich slov. Nič nové pre teba nemám, len viem, že raz bude všetko dobré. Myslím, že viem toho o živote viac ako ty a predsa mlčím. Nechám ťa, aby si ma poučoval aj keď veľakrát nesúhlasím. A vieš čo? To preto, že ťa ľúbim. Aj keď mi nič nedávaš. Snáď len to priateľstvo, kde sú jedine moje slová útechy priateľské. Keby teraz odídeš, zvyknem si aj bez teba. No teraz si tu a ja sa budem naďalej chovať ako najlepší priateľ. Potrebuješ ma. Ja teba nie. No ľúbim ťa. Možno raz otvoríš oči.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
personanograta  13. 2. 2011 16:32
Ľúbezné.
Napíš svoj komentár