o krajine mŕtvej
kde mĺkvy mesiac spieval
o bohyni zlej.
I sníval sa mi sen,
o červených riekach
v ktorých plával popol len,
a vietor nariekal.
Tam ticho a pokojne,
vyčkávali delá
a dívali sa s radosťou
na obhorené telá.
Žiar ohnísk smrti desivých,
pálil tváre básnikom,
čo zakrývali slzy,
keď v tých paľbách dunivých,
zabíjali múzy.
Žiaľ žien živých, žalostných,
čo umriež by chceli,
keď krik detí ranených
pre vreskot rakiet nepočuli
len zavýjanie biednych psov,
čo po čerstvom mäse túžili,
kým ich neprehlušil štekot automatov...
tak sníval sa mi sen,
o ukrutných mukách,
o kovovom lesku,
zbraní v ľudských rukách,
o žiarivom božom blesku,
čo netrafil svoj cieľ
a zabil múdrych
miesto hlúpych,
spravodlivých
miesto skúpich,
ľúbiacich
miesto blúdiacich
a ĺudstvo k skaze odsúdil.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
soriri
23. 12.decembra 2007 22:56
Pripomína mi... krvavé sonety.
Napíš svoj komentár