chcem poznať odpoveď, no neodvážim sa spýtať, pretože sa bojím, čo povieš...
Nemlč.
či sa snáď na mňa hneváš keď si taká mĺkva?
Nesmej sa.
Tvoj úsmev ma napĺňa šťastím, ktorého sa bojím, pretože keď hľadím na tvoje pery, potrebujem ťa pobozkať. A tak radšej zatváram oči, pretože neviem, či aj ty...
Nebuď smutná.
Lebo keď ťa vidím smutnú, moja duša umiera.
Nepozeraj sa.
Tvoj pohľad opojí ako droga. Droga, čo ma vynesie na samý vrchol pozemského šťastia, aby ma následne nechala padnúť hlboko do studne depresie, kým ju nemám znova. A tak ti hľadím do očí, závislý na tvojich pohľadoch...
Nehľaď inam.
Lebo žiarlivosťou umieram a chcem byť tým komu tvoj pohľad patrí.
Nevoňaj tak krásne, preboha.
Som ako špinavý fetišista, dýcham v tvojej prítomnosti tvoju voňavku a zrak sa mi zahmlieva. Aspoň nevidím tvoje oči, lebo by si ma zabila...
Len choď, choď životom a nájdi ma, než sa opäť stratím, sebe i ostatným...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
niwyiben
23. 12.decembra 2007 23:54
Nice pekne napísané
Napíš svoj komentár